(O utlmovaní vášne)

V pochmúrnej atmosfére 14.11. sa konalo rokovanie zastupiteľstva. Vo vzduchu u prevažnej časti poslancov „visela“ zloba voči primátorovi typu „veď mu to teraz zrátame“.

Väčšina 16 poslancov z prítomných 21 neodsúhlasila zvýšenie dani a poplatkov. Čadca bude asi jedno z málo miest, ktoré ich nenavýši iba preto, že primátorom je Milan Gura. Iné mesta sa pripravujú na šokové nárasty, ale Čadca presnejšie väčšina poslancov už sníva svoje vianočné snenie, ktoré je vzdialené od reálnych problémov v meste. 

Dôvodom finančného pnutia je nárast povinnosti pre samosprávy bez finančného krytia zo strany štátu. Napríklad u miestnych poplatkoch za komunálny odpad väčšina miest porušuje zákon o odpade. Odpad by nemal byť mestom dotovaný. Takto v konečnom dôsledku poslanci neschválením potvrdili nezákonne poplatky.

Mám svoje osobné skúsenosti, hlavne so skládkou, s ktorou som si „užil“ svoje. Preto z nadhľadu môžem a možno mám aj právo vysloviť svoju pravdu, ktorá je totožná nie iba s pravdou M.Guru, ale aj s primátormi v Trnave či Žiline.

Bodaj by s mojim názorom zdieľali aj prítomní dvaja poslanci, bývalí primátori. To asi nehrozí, lebo jeden tlmí vášne ako hasiaca voda a druhá ako sršiaci oheň ich rozrušuje. Ten kto nevie, nechápe alebo neverí svojmu idolu, nech si prečíta zápisnice z verejných zasadaní zo zastupiteľstiev, potom bude múdrejší. 

Po zasadaní zastupiteľstva primátor urobil niečo, čo u neho nie je zvykom. Osobne napísal formou otvoreného listu verejnosti článok, kde reálne zhodnotil situáciu. Chcel osloviť tých, ktorí mu veria, ktorí vnímajú súčasnú finančnú situáciu zo strany mesta ako zložitú, ale riešiteľnú. Svojou pravdou ich chcel uspokojiť, že sa nespreneveruje svojim sľubom, ktoré vyslovil pred voľbami, naďalej robiť všetko pre dobro mesta. Primátor si je vedomí, že pravda bolí, preto hľadá východisko. Preto sa obrátil vo vedomí si svojej zodpovednosti k ľuďom veriacim v zdravý rozum.

 „Popularitu Vás si poslanci dnešným rozhodnutím získali, ale len na krátky čas. Už mnohokrát sme upozorňovali na negatívne dopady prijímanej legislatívy, na riziká presunu nových povinností na mestá a obce bez finančného krytia. Preniesli sa na naše plecia nové finančné povinnosti s dopadmi chodníkovej novely, zvýšeným poplatkom za skládkovanie, navyšívaním miezd v školstve, tzv. „obedmi zadarmo“, ale aj nedávno schváleným znížením odpočítateľnej položky pri dani z príjmu fyzických osôb. To som si nevymyslel JA Milan Gura, ale to nám na plecia Vás občanov preniesol štát.

V skratke: peniaze, ktoré štát vyberie na dani z príjmov od ľudí (nie od firiem), potom vláda pošle mestám a obciam. Čiže, štát dane znížil, pracujúci ľudia to uvidia na svojich výplatných páskach ako plus, zatiaľ čo výkazy samospráv budú o tú istú sumu chudobnejšie.

K najcitlivejším témam v slovenských mestách patrí výška miestneho poplatku za komunálny odpad. Samosprávy majú zo zákona povinnosť vybrať toľko peňazí, aby pokryli náklady na zber a zvoz odpadov. Dnes tieto služby dotujeme. Aby mesto tieto rozdiely minimalizovalo, musí poplatok zvýšiť na reálnu sumu, nestalo sa tak, a nenastal ani posun to zmierniť. Mojou prioritou vždy bol a je byť v tejto oblasti napred, vývoj a služby sú viditeľné: investície do nových strojov, vybudovanie zberného dvora, percentuálne navýšenie separovaného zberu, no cena za služby na úrovni asi ani jednej dediny na Slovenku.

To sú fakty. Práve preto v týchto dňoch nie sme jediné mesto, ktoré pristúpilo pred poslancov s návrhom na navyšovanie miestnych daní a poplatkov.

No asi budeme jediné na Slovensku, ktoré tieto reálne veci neprenieslo do všeobecných nariadení mesta.

Dnešným rozhodnutím poslancov (nie všetkých) sa Mestské zastupiteľstvo v Čadci rozhodlo obmedziť verejné služby a investičné aktivity. Máme pred sebou prípravu vyrovnaného rozpočtu, a už teraz vieme, že budeme musieť priškrtiť a spomaliť rozvoj mesta a nevyhovieť vo veľkej miere vašim potrebám.

Ak sa chceme správať zodpovedne je pred nami úloha ako hľadať zdroje, aby sme tieto výpadky dokázali pokryť, ak chceme fungovať plnohodnotne. Navrhované zmeny sa nemali preniesť len na vaše ramená, dopad mal byť minimálny. Zdroje hľadáme aj vo vnútri mesta.“

Milan Gura