Udeľovanie ocenení prezidentkou navodilo mnohé zamyslenia, lepšie by asi znelo tajomné (účelové?) šramoty.

 

Jeden z nich súvisí s udelením Radu Bieleho dvojkríža M.Horákovej. „Rad Bieleho dvojkríža sa udeľuje občanom iných štátov, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o všestranný rozvoj vzťahov medzi štátom, ktorého sú občanmi a Slovenskou republikou, o posilnenie postavenia Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch, naplnenie zahraničnopolitických priorít Slovenskej republiky alebo mimoriadnym spôsobom sa inak zaslúžili o Slovenskú republiku alebo za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí“ (zk.č.522/2008 Zz)

M.Horáková bola ocenená za symbol protikomunistického odboja a odporu. Otázka znie ako sa mimoriadnym spôsobom zaslúžila o všestranný rozvoj vzťahov medzi štátom, ktorého sú občanmi a SR?

Dôvetok ku M.Horákovej

  • • M.Horákovej bola členkou Českej strany národne socialistickej, v politickom význam národný socializmus je obdoba nacizmu. Tu treba pripomenúť besnenie nacistickej ideológie, ktorá priniesla Európe skazu. Pomôžme si štatistikou Ľ.Bláhu, ktoré zverejnil na svojom statuse. Celkový počet slovanských obetí bol 32 mio, počet obetí na Západe 8 mio a menšinových obetí 6,3 mio. Podľa národnosti, počet obetí u Rusov bol 14 mio, Ukrajincov 7 mio, Židov 6 mio, Nemcov 5,7 mio, Poliakovi 3 mio, Bielorusov 2,5 mio. Fakta sú desivé. Vo vojne najviac trpeli Rusi, oslobodila nás Červená armáda, v ktorej bojovalo najviac Rusov, Slovanov zomrelo 4x viac ako obyvateľov Západu vrátane Nemcov a Talianov, ktorí vojnu spôsobili. Slovanov zomrelo 5x viac ako Židov. Počty Slovanov, ktorí nacisti vyhubili na základe rasovej politiky (holokaustu) sa odhaduje na vyše 14 mio, čo je najviac rasových vrážd.
  • • Na pripomenutie jej ďalšej epizódy z jej života pomôžeme si slovami Mariána Tkáča, ktorý zverejnil na svojom blogu. Mladosť M.Horákovej zaťažovala celý svoj život „trauma“ spojená s Mariánskym stĺpom v Prahe na Staromestskom námestí.

Na webovej adrese https://www.karmel2017.sk/tragedia-marianskeho-stlpu-v-prahe/ sa uvádza, že stĺp Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty, ktorý postavili 26.4.1650 z vďaky za víťazstvo nad Švédmi v októbri 1648, strhli 3.11.1918. Podľa web stránky, bolo to „pro zasvěcence viditelným triumfem zednářstva nad katolickou Církví“. V ten deň „rozvášněný dav pod vedením socialisty Františka Sauera ze Žiškova strhl sloup. Sauer byl silně opilý a sám nemohl vylézt na hasičský žebřík … Podle zápisu z roku 1922 se svržení Mariánského sloupu měla zúčastnit Milada Králová (*25.12.1901, od roku 1927 provdaná Horáková) a měla uvázat smyčku kolem krku Panny Marie.“

Keď socha spadla a rozbila sa, „hlava Panny Marie odletěla jako uťatá“ a „žižkovský pěvecký sbor pod vedením sbormistra Kučery zazpíval „Dobrú noc, má milá, dobře spi, nech se ti zdávajú sladké sny.“ Hlava sa zgúľala k nohám „17 letého mladíka Jaroslava Seiferta (1901-1986)“, ktorý napísal v roku 1968 o tomto zážitku, ktorý ho trápil celý život, „velmi emotivní báseň“. Ak už M.Horáková dostala ocenenie in memoriam, prečo Rad bieleho dvojkríža nedostal aj J.Seifert, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru?