Medzinárodné fórum, ktoré sa konalo v dňoch 22. – 23.1. v Jeruzaleme, v memoriálovom komplexe Jad Vašem sa časovo zhoduje so 75. výročím oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz (Osvienčim-Birkenau) a Medzinárodného dňa obetí  holokaustu, ktorý sa pripomína 27. januára. V tento deň v roku 1945 oslobodili Osvienčim sovietske jednotky, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom.

 

Ústrednou časťou sa stala nová expozícia, ktorá obsahuje  dokumenty a exponáty, hovoriace  o živote európskej židovskej komunity v predvečer Druhej svetovej vojny a o neľudskom utrpení, ktoré sa im spôsobili nacisti.

Vladimír Putin sa zúčastnil na spomienkovom podujatí v rámci medzinárodného fóra „Zachovávame spomienku na Holokaust, bojujeme proti antisemitizmu“, ktoré sa uskutočnilo, vo svojom vystúpení povedal:

 „Vážený pán prezident! Vážený pán predseda vlády! Vážení kolegovia, priatelia, dámy a páni!

Dnes na medzinárodnom fóre venovanom pamiatke obetí holokaustu nás zjednotila spoločná zodpovednosť, povinnosť voči minulosti a budúcnosti. Smútime za všetkými obeťami nacizmu, vrátane šesť miliónov Židov, brutálne zavraždených v getách a koncentračných táboroch počas represívnych operácií. Z nich je 40 percent občanov bývalého Sovietskeho zväzu, takže holokaust pre nás bol a zostane hlbokou ranou, tragédiou, ktorú si budeme navždy pamätať.

Pred cestou do Jeruzalema som sa oboznámil s originálnymi  dokumentmi, správami dôstojníkov Červenej armády zaznamenanými po oslobodení Osvienčimu.  Musím vám povedať, vážení kolegovia: čítanie týchto vojenských správ, dokumentov  podrobne popisujúcich, čo sa v tábore dialo, ako fungoval stroj na chladnokrvné vraždenie ľudí, je veľmi ťažké, nevýslovne ťažké.  Mnohé z nich napísali vojaci a dôstojníci Červenej armády na druhý, tretí deň po prepustení väzňov a vyjadrujú šok, ktorý vojaci a dôstojníci Červenej armády zažili z toho, čo tam videli, zo svedectiev, ktoré vyvolávali bolesť, rozhorčenie i súcit.

Maršál Červenej armády Konev, veliteľ vojenskej operácie na dobytie husto osídleného priemyselného regiónu Sliezska v Nemecku, použil taktiku maximálnej záchrany civilistov a po prijatí správy o zverstvách spáchaných v Osvienčime,  sám  sebe zakázal vidieť tento tábor. Neskôr napísal vo svojich memoároch:  vtedy som si nemohol dovoliť stratiť duševné sily, dopustiť, aby ma spravodlivá túžba po pomste zaslepila počas vojenských operácií a vyvolala ďalšie utrpenie a obete civilného obyvateľstva Nemecka.

Dvadsiateho siedmeho  januára si pripomíname 75. výročie oslobodenia Osvienčimu. V tomto pekle, kde zhromaždili ľudí z rôznych krajín, aby ich podrobili mučeniu, zverským experimentom a masovému vyhladzovaniu, zahynuli stovky a stovky tisícov ľudí rôznych národností. Polovica z nich boli Židia.

Zločiny spáchané nacistami, ich úmyselné, plánované, a ako títo hovorili „konečné riešenie židovskej otázky“ je, vážení kolegovia, jedna najčernejších a najhanebnejších stránok nedávnej svetovej histórie.

Nezabúdajme však na to, že tento zločin mal aj komplicov, spolupáchateľov.  V krutosti často prekračovali svojich pánov. Fabriky smrti, koncentračné tábory slúžili nielen nacistom, ale aj ich spolupáchateľom v mnohých európskych krajinách, pričom najväčší počet Židov bol zabitý na okupovaných územiach Sovietskeho zväzu, kde títo banditi pôsobili. Na Ukrajine tak zomrelo asi 1,4 milióna Židov. V Litve zahynulo 220 tisíc ľudí. Toto – na to vás upozorňujem, milí priatelia – je 95 percent predvojnovej židovskej populácie v tejto krajine. V Lotyšsku – 77 tisíc. Len niekoľko stoviek lotyšských Židov prežilo Holokaust.

Holokaust je cielené vyvražďovanie ľudí. Musíme si však uvedomiť, že nacisti pripravovali rovnaký osud aj pre mnohé ďalšie národy: Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Poliakov. Predstavitelia mnohých ďalších národností boli vyhlásení za „podradnú rasu“. Ich rodná krajina mala slúžiť ako životný priestor pre nacistov, zabezpečovať im  dobré živobytie, a slovanské a iné národy boli určené na to, aby boli zničené alebo sa stali bezmocnými otrokmi bez svojej kultúry, historickej pamäti, bez jazyka.

Vtedy, v roku 1945, sovietsky ľud ukončil tieto barbarské plány. Ako som sa už zmienil, sovietsky ľud ubránil svoju vlasť a priniesol oslobodenie od nacizmu do Európy. Za to sme zaplatili  cenu, o ktorej sa nikomu ani v najstrašnejších snoch nesnívalo – 27 miliónov mŕtvych.

Nikdy na to nezabudneme. Spomienka na holokaust bude lekciou a varovaním, iba ak bude úplná, ak sa nič nevynechá a nič nezamlčí. Žiaľ, dnes je spomienka na vojnu a jej ponaučenia a dedičstvo čoraz častejšie predmetom súčasnej politickej konjunktúry. A to je absolútne neprijateľné.

Povinnosťou súčasných  a budúcich politikov, štátnikov a verejných činiteľov je chrániť dobré meno živých i padlých hrdinov, civilného obyvateľstva, obetí nacistov a ich prisluhovačov. Preto je dôležité využívať všetky možnosti informačné, politické, kultúrne, autoritu a vplyv našich krajín vo svete. Som si istý, že každý, kto je tu v tejto sále na fóre, zdieľa takéto obavy a je pripravený obhajovať pravdu a spravodlivosť spolu s  nami.

Všetci sme zodpovední za to, aby sa nikdy nezopakovali strašné tragédie minulej vojny, aby si budúce generácie pamätali hrôzu holokaustu a tábory smrti, obliehanie Leningradu – premiér Netanjahu práve povedal:  „dnes v Jeruzaleme sme odhalili pomník obetiam obliehania Leningradu, – treba mať na pamäti Babí Jar, spálenú Katyň, treba byť ostražitý a byť v strehu  a neprehliadnuť prvé výhonky nenávisti, šovinizmu, antisemitizmu, keď sa pomaly začína pritakávať xenofóbii a ďalším podobným prejavom.“

Zabudnutie na minulosť, nezhody tvárou v tvár hrozbám, môže  mať hrozné následky. Nielenže by sme sa nemali báť to nahlas povedať, ale mali by sme podniknúť všetko pre zachovanie a ochránenie mieru,“  Podľa môjho názoru, príkladom by mali ísť krajiny – zakladateľky Organizácie spojených národov, päť mocností, ktoré   nesú mimoriadnu zodpovednosť za zachovanie civilizácie.

Diskutovali sme s niektorými kolegami a, ako to ja chápem, celkovo sme videli kladnú reakciu (možnosť) uskutočniť stretnutie hláv štátov – stálych členov Bezpečnostnej rady OSN : Ruska, Číny, USA, Francúzska  a Veľkej Británie. V ktorejkoľvek krajine, kdekoľvek to bude kolegom vyhovovať.  to bude kolegom vyhovovať. Rusko je pripravené na takýto vážny rozhovor. Máme v úmysle bezodkladne odoslať príslušné výzvy   hlavám „päťky“. Máme pred sebou veľa úloh. Nedávno sme diskutovali o jednej z nich v Berlíne z iniciatívy kancelárky Spolkovej republiky Angely Merkelovej.  Šlo o Líbyu.

Musíme sa však  aj my k tejto otázke vrátiť v Bezpečnostnej rade a prijať príslušné uznesenie.

No existuje aj mnoho ďalších problémov. Usporiadanie takéhoto stretnutia práve v roku 2020, považujem za dôležité a symbolické. Veď predsa oslavujeme 75. výročie konca Druhej svetovej vojny a založenie Organizácie spojených národov.

Samit štátov, ktoré sa veľkou mierou zaslúžili o porážku agresora, vytvorenie povojnového systému svetového poriadku, by zohral obrovskú úlohu pri hľadaní kolektívnych odpovedí na výzvy súčasnosti  a hrozby, a, samozrejme, preukázal našu spoločnú vernosť duchu spojenectva, historickej pamäti, tým vysokým ideálom a hodnotám, za ktoré naši predkovia, naši starí otcovia, naši otcovia bojovali bok po boku.

Na záver sa chcem poďakovať svojim izraelským kolegom za vrelé a veľmi srdečné privítanie tu,  v Jeruzaleme, zaželať všetkým účastníkom konferencie a, samozrejme, všetkým izraelským občanom mier, prosperitu, všetko najlepšie.“