Prajem Vám a čitateľom, aby ste ich prežili v Kristovom pokoji v zdraví a s nádejou. Pripájam aj ozdravné slovko k Veľkej noci.

Mons. Viliam Judák

 

Veľký zázrak nového života

Každoročne v tomto období zažívame veľký zázrak jari, nového života. Ak sme čo i len trocha vnímaví pre tento jav prebúdzania, zažívame nádheru nového života v jeho najrozličnejších podobách. Každoročná zima – dlhšia, či kratšia, ako bola tá tohoročná – ukazujúc nám znaky prírody navonok bez života, sa nás snaží presvedčiť, že zavládla nová doba ľadová, že tento rok jar nepríde. Ako súčasť pokolenia netrpezlivých, sme náchylní spochybniť skúsenosť vekov a generácií, ktorú pozná každé školopovinné dieťa. Totiž, že vo vnútri spiacich púčikov, v pomalosti hraničiacej s nečinnosťou, sa ukrýva vysoko produktívna aktivita. Je síce pravda, že niekedy to môže trvať dlhšie, kým sa puky nového života opäť otvoria, v každom prípade sme nakoniec vždy svedkami toho, ako jarné, veľkonočné slnko oživí svojím teplom ako čarovným prútom prírodu a ako z tmy a neživota vytvára vždy odznova plnosť a dokonalosť života.

V prírode je naozaj vpísaná Veľkonočná idea. Je to „idea veľkého protikladu života: mystérium utrpenia a smrti, mystérium plaču a smútku na jednej strane, a mystérium vzkriesenia a svetla na druhej strane. Áno, zázrak nového života v prírode je pre vnímavé oči a srdcia znamením iného zázraku: víťazstva nad smrťou a hriechom, prostredníctvom smrti a vzkriesenia Ježiša Krista – Božieho milovaného Syna.

Chápem, že v tento rok sa azda nedokážeme tak intenzívne radovať. Veď sme zakúšali a ešte prežívame akoby kráľovstvo zimy so svojím smrtiacim dychom, ktorá zráža púčiky každej nádeje. Preto sme sa ocitli v pozícii učeníkov, ktorí sa trasúc od strachu zhromaždili za zatvorenými dverami. Avšak práve vtedy, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ (Jn 20, 19). Ten istý pokoj priniesol Ježiš ďalším učeníkom, ktorí svoju sklamanú nádej, prejavujú aj slovami: „A my sme dúfali, že on vykúpi Izraela“ - kráčali ukryť za dvere svojho Emauzského príbytku (porov. Lk 24, 13- 34). Ježiš sa stal ich sprievodcom, nenásilným utešiteľom, pri ktorého slovách o kríži / ako symbole nielen smrti, ale aj nového života, zhorel kus ich bolesti, bezradnosti, smútku a začalo sa uzdravenie. Ježiš im takpovediac načrtol „problematiku šťastia i utrpenia, veľkonočnú krajinu duše, kde susedia krížová cesta, vedúca na Veľký piatok Kalvárie, a večná radosť Vzkriesenia“ – ako nás povzbudzuje lekár a spisovateľ Pavol Strauss. Preto keď učeníci prišli večer do Emauz, chopili sa iniciatívy a naliehali na svojho sprievodcu:„ Zostaň s nami....“ (Lk 24, 29), lebo im bolo teplo okolo srdca, keď im vysvetľoval stratégiu dejín spásy.

„Zostaň s nami“ – sa stáva heslom večera tohto prvého dňa týždňa, ktorý je zároveň ôsmym dňom – predobrazom večnosti. Veď tak ako Vianoce boli vzkriesením do časnosti, Veľká noc je vstupom do večnosti. „Pane, zostaň s nami!“

Drahí bratia a sestry, dovoľme nášmu srdcu, aby vyslovilo slová tejto prvej veľkonočnej modlitby, zvlášť dnes, keď cítime, že sa zvečerieva, keď nám je už všetkého akosi primnoho, keď sa nám zdá, že niet nijakej nádeje, keď máme dojem, že niet nikoho, kto by s nami chcel kráčať životom, keď jediné východisko vidíme v úteku. On je ten, ktorý vidí ďalej a dáva silu aj svetlo. On je ten, ktorý „vstal z mŕtvych a už viac neumiera“. On je zárukou novej duchovnej jari, a teda i našej nádeje! Preto, Pane, zostaň s nami! Na znak našej veľkonočnej radosti nám radí autor Knihy Múdrosti: „Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!“ (Múd 2, 7)