V roku 1683 podľa plánov mala osmanská armáda dobyť Viedeň. V tom čase Osmani už takmer vyše storočie ovládali rozsiahlu časť Uhorka. Dobytie hlavného mesta Habsburgovcov by posilnilo a upevnilo ich postavenie v strednej Európe, prinieslo im to slávu a bohatstvo.  Opak bol pravdou. Bitka pri Viedni sa stala začiatkom postupného  úpadku osmanskej moci v strednej Európe. Preto mali by sme vedieť, uvedomovať si a pripomínať si, čo sa stalo v roku 1683 a čo sa deje dnes pár kilometrov od Bratislavy.

Nech výstižný text zverejnený na portáli hlavne správy ponúkne druhú stranu tej istej mince.

„ V roku 1683 sa pri Viedni odohrala historická bitka, ktorá ovplyvnila beh dejín: kresťanská Európa sa – prinajmenšom na niekoľko storočí – zachránila pred tureckou a islamskou okupáciou. V roku 2020 sa však vo Viedni odohrávajú boje, v ktorých opäť účinkujú turecké oddiely.

Sultán sa už nevolá Mehmed IV. a ani jeho veľkovezír už nie je Kara Mustafa – namiesto jeho oddielov Viedeň už niekoľko dní terorizujú oddiely tureckej teroristickej organizácie Šedí vlci. Táto organizácia, podobná nemeckým polovojenským oddielom z čias Tretej ríše, je (nielen) v Rakúsku zakázaná, pretože jej členovia dokázateľne majú na svedomí vraždy, podpaľačstvo a rôzne násilnosti.

Problémy s touto organizáciou trvajú už niekoľko rokov, písali sme o tom napríklad TU. Útoky Šedých vlkov vo forme pouličných bojov a masívneho štvania proti Kurdom, ale tiež proti Arménom a kresťanom, sa z času na čas opakujú a áno, samozrejme, akcia vyvoláva reakciu, ktorá niekedy nie je celkom s kostolným poriadkom. Tohtoročné násilie a výtržnosti vo viedenskej štvrti Favoriten sa však začali potom, ako rakúski Kurdi usporiadali pokojné a povolené demonštrácie proti tureckej politike. Tureckí extrémisti sa rozhodli im v nich zabrániť, rozpútali teror, pri ktorom bolo doposiaľ zranených niekoľko ľudí a spôsobené materiálne škody.

V reakcii na útoky Šedých vlkov si rakúska vláda predvolala tureckého veľvyslanca. Jeho reakcia však bola neuveriteľná: namiesto toho, aby v mene svojej krajiny vyjadril podporu rakúskej vláde pri robení poriadku a ospravedlnil sa za násilné útoky tureckých občanov na oficiálne povolené demonštrácie rakúskych občanov kurdskej národnosti a na rakúskych policajtov, veľvyslanec bezočivo obvinil Rakúsko z toho, že podporuje terorizmus: „Skutočnosť, že vo Viedni boli demonštrácie organizované priaznivcami Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je v Turecku na zozname teroristických organizácií, je ďalším dôkazom toho, ako málo úprimne prebieha v Rakúsku boj s terorizmom.“

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg za takúto drzosť veľvyslanca pokarhal, lenže ten iba tlmočil stanovisko svojich nadriadených. A provokácia z tureckej strany pokračovala: následne si na koberček zavolala zase turecká vláda rakúskeho veľvyslanca. Rakúšania dali najavo svoje odmietanie tým, že na predvolanie sa veľvyslanec nedostavil, poslal naň iba nižšieho úradníka. Ten si vypočul výčitky, že rakúska polícia použila násilie proti Šedým vlkom, hoci tí útočili nielen proti Kurdom, ale aj proti policajtom dlažobnými kockami a inými nebezpečnými predmetmi. Aj toto turecké stanovisko Rakúšania s pobúrením odmietli.

Rakúsky kancelár Sebastián Kurz (ÖVP) použil na vysvetlenie tureckého správania veľmi nediplomatický slovník: „Neočakávam od Turecka veľkú podporu, pretože presne viem, čo sa tu Turecko snaží robiť: konkrétne zneužiť Turkov v Európe na zasievanie sporov a vytváranie určitej nálady v spoločnosti v mene tureckých záujmov.“ Zdôraznil, že rakúska vláda má jasné stanovisko, že Turecko musí urobiť kroky k uvoľneniu napätia a prestať obyvateľov Rakúska zneužívať na svoje vlastné konflikty.

Útoky Šedých vlkov však stále pokračujú. Málokto pochybuje o tom, že sú integrálnou súčasťou tureckej politiky, ktorej cieľom je expanzia a získanie dôležitosti a postavenia zodpovedajúceho niekdajšej Osmanskej ríši. O tom svedčia nedávne turecké provokácie na hraniciach s Gréckom a v okolí gréckych ostrovov v Egejskom mori, agresia voči Sýrii či Líbyi, anexia severnej časti Cypru a ďalšie činy.

Český europoslanec Ivan David (SPD) si na margo tureckých bojovníkov v uliciach Viedne povzdychol: „Toľko sa u nás hovorí o fašizme a nacizme, kadekto je tak označovaný, vrátane mňa, ale keď sa objavia naozajstní fašisti, skrytí vo vlčom rúchu, tak náš mainstream mlčí.“ A my dodajme, že nielen ten český, ale aj slovenský – a vlastne sa to vo všeobecnosti týka neuveriteľne pasívneho a zbabelého postoja EÚ voči expanzívnej tureckej politike.

„Nikto sa nezomkne‘ proti tureckej extrémnej pravici. Čím to len bude?“ pýta sa David. V roku 1683 sa národy strednej Európy zomkli a spoločne sa im podarilo tureckú inváziu zastaviť. Dokáže to Európa aj v roku 2020? “  

Ivan Lehotský

Zdroj: https://www.hlavnespravy.sk/turci-opat-bojuju-vo-viedni-zachrani-sa-europa-aj-tentoraz-roku-1683/2217688