Pravda je vrcholom bytia, spravodlivosť je jej aplikácia pre druhých 

Ralph W.Emerson

Súčasný svet nám predstiera, že všetko je možné, aspoň vo virtuálnom svete, strácame schopnosť rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou. Kto sa stáva stále viac odtrhnutý od reality, začína stáť nohami na pieskových základoch. Vtedy je povďačný každému, kto mu chce pomôcť. Najprv príde ten, ktorého myšlienky sa strácajú v množstve účelového zla (nepomáhajú, leda tak do pekla). Výsledkom je rozleptávanie morálky, výchovy ale aj rodiny. Ak svet bol stvorený pre dobro, dnes zlo prevyšuje možnosti človeka, presahuje prirodzené ľudské možnosti. V politike to znamená odklon od väčšinového názoru ľudí práce.  

 

Keď Guaidóa mrví pravdu

Od nástupu I.Korčoka a M. Klusa do funkcií na MZV SR sa politika SR stala viac závislou na želaniach Washingtonu a nerovný vzťah voči USA je zjavnejší než kedykoľvek predtým. Za prvých sto dní Matovičovej vlády sa to prejavilo opakovane, naposledy zbytočným uznaním J.Guaidóa ako prezidenta Venezuely. Išlo pritom nielen o krok, ktorý bol nevhodným zasahovaním do vnútorných záležitostí Venezuely, ale aj o nerealistické hodnotenie situácie vo Venezuele. Minister asi túži mať (konečne) tému, ktorá ho katapultuje do „pupku“ sveta.

V mienkotvorných médiách s tematikou Venezuela sú zverejnené „zafarbené“ ideové pravdy blízke majiteľom médií. Z nich sa nezrelí a zaskočení čitatelia nedozvedia skutočnú pravdu so všetkými dôsledkami.

Pre čitateľa je zložité konfrontovať svoj názor s oficiálnou politickou rétorikou, ak nevie čítať medzi riadkami. Potom ministerská pravda sa stáva formálnou pravdou, ktorá „gniavi“ inú politickú pravdu okolo nej, ktorej sa hovorí alternatívna pravda, rastie  úmerne tlaku oficialít. Ak rozdiel medzi oficiálnou a alternatívnou pravdou sa zväčšuje, vzniká viac nepochopení, potom za tým musia byť aj iné záujmy  ... že by nafta?

Ako sa písalo

V oficiálnych médiách komentáre a tieto nech sa porovnávajú s alternatívnymi. Ak rozdiel v ideológii ponímania sporu sú veľké, ale obe pravdy sú v súlade so zákonmi, potom takýto stav vypovedá o slobode slova, ale nie o oficiálnej pravde.

  •  Korčokovo servilné gesto: Guaidó ako prezident Venezuely? (dav dva.sk)
  •  Jeden americký pudlík zo Slovenska sám uznal iného amerického pudlíka z Venezuely len preto, že je to želanie Washingtonu (I.Melicher, Mladí sociálni demokrati)
  •  Je to škandál (E.Chmelár)
  •  Nie Kollár, odstúpiť by mal Korčok. Kým liberálne médiá odpútavajú pozornosť Kollárovou diplomovkou, minister zahraničia Korčok z nás urobil poslušných amerických vazalov (hlavnespravy.sk)
  •  Korčokovo svojvoľné uznanie Juana Guaidóa je nehoráznosť. Bude mu Matovič nabudúce tolerovať aj uznanie Kosova? (www.hlavnespravy.sk)
  •  Korčok oficiálne uznal Juana Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuely. Hrnko a Chmelár neveriacky krútia hlavou (www.hllavnespravy.sk)
  •  SR nie je pobočka Pentagónu, verím, že nedostávate pokyny z USA (Ľ.Blaha)
  •  Korčok je najväčší zahraničnopolitický babrák vo vesmíre (Ľ.Blaha)
  •  Korčok prekročil kompetencie uznaním J.Guaidóa za prezidenta Venezuele. My absolútne nehodnotíme situáciu vo Venezuele, ktorá je naozaj komplikovaná (J.Blanár)

Minister sa vo svojom konaní nechal asi zvábiť svojim politickým „libidom“, rozhoduje za seba vo viere, že jeho pravda chce byť pravdou všetkých. Najdesivejšie pri jeho konaní je, keď svoju pravdu chce „vnucovať“ ľuďom práce, ktorí o nej vďaka svojmu „sedliackemu“ rozumu pochybuje. 

Aj ináč sa dá, keď je vôľa

Slovensko vo februári 2019 neuznalo venezuelského opozičného lídra za dočasného prezidenta. Slovensko sa oficiálne rozhodlo vtedy zaujať voči udalostiam vo Venezuele neutrálny postoj, spolu s Talianskom zablokovali spoločnú pozíciu Európskej únie. M.Lajčák nepredložil vláde návrh o uznaní predsedu venezuelského parlamentu legitímnym lídrom Venezuely, ktorého odmietol podporiť Výbor pre európske záležitosti. R.Fico, na FB hovorí o pokuse likvidovať politický režim krajiny kvôli rope. Situáciu v krajine prirovnáva k Iraku a vyzval na rešpektovanie medzinárodného práva.

Zamyslíme sa  

o duchu doby, v ktorej žijeme, ktorá mediálnymi technikami umne manipuluje názory väčšiny mnohokrát štedro financované privilegovanou menšinou.

  •  V súčasnosti západ prežíva oslabovanie slobody. Nie je atakom na slobodu, ak na ideový zmier progresívna ľavica potiera demokraciu a trhovú ekonomiku a to všetko pod záštitou rovnosti a ekologickej udržateľnosti civilizácie? Toto všetko sa deje nátlakom, manipuláciou a neustálym štvaním na ľudí iného názoru. Nie je to v základných črtách pripomenutie si revolučných zväzákov z päťdesiatych rokov? Nemal pravdu americký duchovný, básnik a filozof Ralph W.Emerson (1882), keď vyslovil nadčasovú myšlienku platnú aj pre dnešnú dobu „Demokracia je vláda tyranov korigovaná novinármi“?
  •  Druhé zamyslenie je, či by duch šľachtických rodov z minulosti nebol pre túto dobu možnosťou vykĺznuť z pazúrov vplyvu záujmových vplyvu, kedy peniaze sú vždy až na prvom mieste?

Nebola by šľachtická vôľa, húževnatosť, nepoddajnosť, pracovitosť a nezlomnosť zameraná na súčasnosť, ale aj na prospech budúcnosti? Nie je príkladom pre nás ich vytrvalosť dôkazom, že prežili nemeckú i socialistickú totalitu, nepodľahli tlakom, znovu sa vzchopili a začali obnovovať bez štátnej podpory zdedené majetky, starať sa o ne a zvelebovať ich?

Žijeme čudnú (účelovú) dobu. Otváranie sociálnych nožníc, znevažovanie hodnoty práce, snaha meniť zdravotníctvo z hodnoty na tovar, stálou dennou normou sú podvody, vzostup ma kultúra braku, ktorou televízie s ňou stále dokola, len aby „zlatá“ mládež sa bezducho zabávala a bola „ohlupovaná“.

Nebol by to šľachticky rozum, duch a viera, ktorý keby mal ekonomicky a tým aj politický vplyv, potom by nám nevládli podivní politici, ktorí vo väčšine (aj keď majú mandát) zabúdajú na ľudí práce, vládnu, vsúvajú nám idei pre slovenský národ cudzorodé izmy? 

Za čo sme vlastne štrngali kľúčmi na námestiach v roku 1989? Aby sme žili s politikou bez hodnôt, bohatstva ... bez práce, zásad bez morálky, obchodu bez etiky, vedomosti bez charakteru a viery bez presvedčenia? Tu asi bude platiť, že božie mlyny melú pomaly ale isto ...