Rozvoj kultúry starostlivosti si vyžaduje výchovný proces a buzola sociálnych princípov predstavuje spoľahlivý nástroj na dosiahnutie tohto cieľa v rôznych navzájom spojených oblastiach.

 

Výchova k starostlivosti začína v rodine, ktorá je prirodzeným a základným jadrom spoločnosti, kde sa učíme žiť vo vzájomných vzťahoch a rešpektovať sa. Rodina však musí žiť v podmienkach, v ktorých dokáže plniť túto životnú a nenahraditeľnú úlohu.

Neexistuje mier bez kultúry starostlivosti . Kultúra starostlivosti je spoločné, solidárne a participačné úsilie o ochranu a podporu dôstojnosti a dobra pre všetkých; ako schopnosť zaujímať sa, venovať pozornosť, spolucítiť, zmieriť sa a uzdraviť; schopnosť vzájomného rešpektu a vzájomného prijatia predstavuje privilegovanú cestu na budovanie pokoja. V mnohých častiach sveta sú potrebné cesty pokoja, ktoré povedú k zahojeniu rán, treba majstrov pokoja ochotných spúšťať s dôvtipom a odvahou procesy uzdravenia a obnoveného stretnutia.

Znamená to mať mier vo vlastnom vnútri, žiť v pokoji s blížnymi a ujímať sa tých, čo sú v núdzi, pestovať mentalitu a kultúru starostlivosti, s cieľom skoncovať s ľahostajnosťou, vyraďovaním a rivalitou.

Bolestivé udalosti, ktoré poznačili cestu ľudstva v uplynulom roku, zvlášť pandémia, nás učia, ako veľmi je potrebné zaujímať sa o problémy ostatných a zdieľať s nimi ich obavy. Takýto postoj predstavuje cestu, ktorá vedie k pokoju, lebo napomáha budovaniu spoločnosti založenej na vzťahoch bratstva.

Odznelo to v príhovore pápeža Františka ako posolstva k 54. svetovému dňu pokoja.