Slovensko má na rozdiel od mnohých iných štátov NATO veľmi zlú historickú skúsenosť s pobytom cudzích vojsk na našom území, a preto je na túto otázku oprávnene citlivé. Za posledných sto rokov nás trikrát zradili naši spojenci a dvakrát prepadli nie naši nepriatelia, ale naši strategickí partneri. V roku 1938 to viedlo k Mníchovskej zrade, v roku 1944 k nacistickej okupácii a následnému Povstaniu a v roku 1968 k invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Je to viac ako dobrý dôvod na ostražitosť, či budeme slepo dôverovať nášmu mocnému ochrancovi, alebo racionálne upevňovať medzinárodné právo a mier. Podobne argumentoval aj český prezident Václav Klaus, keď naši západní susedia odmietli americkú radarovú základňu v Brdoch: „Na základe našej histórie sme veľmi citliví, keď ide o cudzie vojenské jednotky na našom území. Nové rozmiestenie cudzích jednotiek by asi u nás nebolo vítané.“

Chceme vás preto vyzvať k úcte k našim vlastným dejinám, k odvahe odmietnuť nevýhodnú a riskantnú zmluvu a k rešpektu voči vašim vlastným voličom, ktorých (podľa prieskumu verejnej mienky) dve tretiny odmietajú prítomnosť amerických vojsk na území Slovenska a väčšina odmieta DCA, vojenskú zmluvu s USA. Nemôžete vymeniť ľud, nemôžete viesť vojnu s vlastným národom. Jednak ste schválenie tejto dohody nemali vo svojich volebných programoch a jednak je ignorovanie takéhoto jasného a jednoznačného odporu obyvateľov vlastnej krajiny odmietnutím základných demokratických princípov. Je tu však ešte jeden dobrý dôvod na to, aby ste túto zmluvu odmietli. Je ponižujúce, že hoci je Slovenská republika parlamentnou demokraciou, vláda obišla Národnú radu Slovenskej republiky a neumožnila vám pripomienkovať a spolutvoriť takýto významný dokument. Toto by sa nemohlo stať nielen v Českej republike, kde sa o návrhu dohody o výstavbe amerického radaru viedla búrlivá debata v Senáte a v Poslaneckej snemovni sa ňou zaoberali príslušné výbory, ale ani v Kongrese USA, ktoré je prezidentskou republikou. V neposlednom rade sa prijímaním bilaterálnych DCA so Spojenými štátmi ničia posledné šance na vybudovanie samostatnej európskej obrany, a fakticky aj zjednotenia Európy.

Vážené poslankyne a poslanci NR SR, pápež František nám zanechal silné posolstvo, keď 13. septembra 2021 v záhrade Prezidentského paláca odvolávajúc sa na naše dejiny vyzval Slovensko, aby sa stalo posolstvom mieru v srdci Európy a vyzdvihol, že v tejto „strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli, sme sa vždy dokázali pokojným spôsobom integrovať i odlíšiť. Všetci sme sa k tomuto posolstvu prihlásili, no akoby nepreniklo do našich sŕdc. Napriek opakovaným pápežovým apelom, že zvyšovanie zbrojenia v týchto časoch je škandál, patríme medzi krajiny, ktoré zvyšujú vojenské výdavky najrýchlejšie a nakupujeme zbrane za miliardy. Namiesto upevňovania medzinárodného práva a využívania našej krajiny ako posla mieru, ktorý vie poskytnúť podmienky na mierové vyjednávania, podporujeme všetky vojenské dobrodružstvá našich spojencov a voláme sem ďalších a ďalších vojakov zo zahraničia. Takto nevyzerá posolstvo mieru, ale konfliktu. Zastavte to! Prestaňte viesť vojnu s vlastným národom, dajte šancu mieru a odmietnite zmluvu, ktorú Slovensko nechce! V opačnom prípade schválite ďalší pozývací list pre zahraničnú armádu, s ktorej prítomnosťou slovenská spoločnosť nesúhlasí, a ponesiete za ňu všetku politickú, historickú i morálnu zodpovednosť.

● Alexander Ač, ekológ ● Andrej Balco, fotograf ● Vladimír Bajan, bývalý predseda BSK, bývalý starosta Petržalky a exposlanec NR SR ● Jozef Banáš, spisovateľ ● Eduard Bárány, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR ● Ľubo Belák, hudobný skladateľ a televízny producent ● Samuel Brečka, bývalý dekan Fakulty masmédií PEVŠ ●Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky ● Marek Dobeš, ekonóm a psychológ ● Ján Drgonec, emeritný sudca Ústavného súdu SR ● Rudolf Dupkala, riaditeľ Krajskej galérie v Prešove ● Branislav Fábry, právnik a vysokoškolský pedagóg● Etela Farkašová, spisovateľka a filozofka ● Oľga Gáfriková, editorka ● František Gahér, bývalý rektor Univerzity Komenského ● Vladimír Godár, hudobný skladateľ ● Eduar Grečner, filmový režisér ● Marián Greksa, hudobník ● Ladislav Hohoš, filozof a futurológ ● Martin Homza, historik, univerzitný profesor ● Roman Hradecký, historik ● Eduard Chmelár, historik, mierový aktivista, prezident OZ Zjednotení za mier)● Pavol Kollár, architekt ● Mária Kráľovičová, herečka ● Martin Krno, publicista ● Gabriel Lachmann, špecialista v oblasti informačných technológií ● Jozef Lysý, vysokoškolský učiteľ ● Eva Maliti Fraňová, spisovateľka a prekladateľka ● Martin Makara, literárny vedec a publicista ● Vladimír Manda, filozof ● Mária Michalková, publicistka a prekladateľka ● Mira Nábělková, jazykovedkyňa (vdova po zakladateľovi denníka Sme K. Ježíkovi) ● Braňo Ondruš, šéfredaktor dvojtýždenníka SZPB Bojovník ● Ivan Popovič, výtvarník, filmár a spisovateľ ● Gabriela Rothmayerová, publicistka a spisovateľka ● Vladimír Ruppeldt, kameraman a ekologický aktivista  ● Silvia Ruppeldtová, prekladateľka a publicistka ● Juraj Sarvaš, herec  ● Martin Sarvaš, textár ● Richard Sťahel, filozof a publicista ● Alžbeta Šimonovičová, publicistka ● Peter Takáč, filozof a publicista ● Judita Takáčová, prekladateľka ● Dušan Thurzo, zoológ a archeológ ● Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR ● Emil Višňovský, filozof ●

(otvorený list poslancom a poslankyniam NR SR inicioval E.Chmelár)