Problémom aj napriek doterajšiemu hrdinstvu Ukrajincov, ktorí sa zjednotili, a tiež jednote krajín EÚ a NATO, Ukrajina nemá pred sebou jasné východiska ako von z tragickej situácie. Ešte väčšie traumata čakajú Ukrajinu, aká bude obnova Ukrajiny, aká bude spolupráca s Ruskom, aký vplyv to bude mať na Európu.     

Vypnúť médium je radikálny krok. Hoci bol portál Hlavné správy vypnutý, bude nasledovať súdny spor. To bude hranica, ktorá odlišuje právny štát od štátu, kde vládne svojvôľa, hoc aj opretá o zákon a väčšinu v parlamente. Práve súd by mal vyhodnotiť, či Hlavné správy šírili propagandu alebo nie, prípadne či si Rusi cez Hlavné správy financovali svoju propagandu. Štát zastúpený Národným bezpečnostným úradom siahol k radikálnemu opatreniu a zablokoval Hlavné správy. Takú právomoc mu dáva novela zákona (zk.č. 55/2022 Zz ktorý mení zk.č. 69/2018), ktorý za jeden a pol dňa schválila vláda, parlament aj podpísala prezidentka.

NATO sa nerozšíri, v čase vyšpičkovanej vojenskej situácie na východnom fronte, začína sa stále viac dostávať na povrch dokument, ktorý podľa Der Spiegel objavil v Britskom národnom archíve americký politológ Joshua Shifrinson, profesor na Bostonskej univerzite. Predtým bol dokument klasifikovaný ako „Tajný“, potom ho odtajnili zápisnicu zo stretnutia politických riaditeľov ministerstiev zahraničných vecí USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka, ktorá sa konalo v Bonne 6.3.1991. Témou bola bezpečnosť v strednej a východnej Európe. Z dokumentu je jasné, že Briti, Američania, Nemci a Francúzi sa zhodli, že členstvo východnej Európy v NATO je „neprijateľné“.

J.Baker, americký minister zahraničných vecí v Kremli 9.2.1990 povedal, že NATO by nerozšírilo svoju sféru vplyvu ani o centimeter ďalej na východ, ak by Sovieti súhlasili so zjednoteným členstvom Nemecka v NATO.

Einstein včelár dal ľudstvu myšlienku, že za päť rokov po smrti poslednej včely zahynie aj naša planéta. Ak sa včely predsa vyroja, treba sa od nich opatrne vzdialiť. Bežať nemá význam, pretože včela dokáže letieť rýchlosťou cca 60 kilometrov za hodinu. Hovorí sa, keby včely neštípali, gazdinky by ich aj na peci chovali. Vo včelíne sú úle, v každom úli žije jedno včelstvo. Každé včelstvo má svoju kráľovnú a svoju typickú vôňu, takže ak včely zablúdia, navzájom sa spoznajú podľa charakteristickej vône. Za posledných 30 rokov klesla populácia včiel o 50%. Jednou z príčin je intenzívne hospodárenie na veľkých plochách.

Kde je hranica?  Prezident Biden u svojich zabodoval. Vymenoval nového poradcu  prezidenta pre jadrovú politiku Sama Brintona. Upútal svojou nevšednosťou. Je extravagantný so sexuálnou orientáciou, Po úrade chodí v šatách, lodičkách, pod nosom ma fúzy. Vyniká v starostlivosti o pery výrazným červeným rúžom. Pri nástupe povedal „V tejto funkcii budem robiť to, o čom som vždy snil ... Cez deň pracovať aby som zachránil lesbičky, gayov, bisexuálov, transgender, queer a pochybujúcu mládež pred seba vraždou, a v noci pracujem na záchrane sveta pred ekologickou katastrofou súvisiacu  s jadrovým odpadom“ dodal. V žiadnom prípade nemožno ho kritizovať za to čo je v ňom, ale rozhodne by mal mať úctu k inštitúcii, ktorú zastáva, ako aj úctu k svojmu predstavenému, prezidentovi USA. Keď už nič iného, odvádza pozornosť od náplne svojej verejnej funkcie.       

V Rakúsku  znížili vek pre volebné právo na 16 rokov. Nemalo by to byť súčasťou širšej verejnej diskusii. Napríklad by to mohlo byť zníženie hranice trestnej zodpovednosti? Nie je tu problém, kedy nepredbiehajú práva povinnosti a zodpovednosť?

V Európe hranica 18 rokov je vo väčšine štátov. Spomínaná 16 ročná hranica okrem Rakúska je v Škótsku, Bosne a Hercegovine (tam môže 16 ročný voliť, ak je zamestnaný, ináč v 18 rokoch) a na Malte. V Južnej Amerike je viac štátov. Prvou krajinou, kde sa mohlo voliť v 16 rokoch  bola v roku 1988 Brazília.

Táto zmena je vyvolávaná duchom neopakovateľnosti a presvedčenia tých politických elít, ktoré bez práce chcú koláče, sú to tie stranícke elity, ktoré nemajú početnú stranícku členskú základňu. Takto chcú, aby im neskúsení 16-roční  „uverili“, že ich jalový duch vzýva všetko politicky ľúbive a jednoduché, čo sa rodí s mladíckej nerozvážnosti, a nie z ducha učenia, poznania a skúsenosti. Veria, že takto nalákajú a zmenia výsledky volieb.

V súčasnosti sa na túto tému vedú diskusie v niektorých spolkových krajinách v Nemecku (tam už platí pre komunálne voľby). Problémom diskusie zostáva, že sa vedú bez ohľadu na, či v týchto krajinách sú pravidla, pre iné práva a povinnosti. Napríklad v USA môže riadiť auto od 16 rokov, voliť od 18 rokov, ale piť alkohol až od 21 rokov. Takéto nastavenie pravidiel vyvoláva absurditu,voliť môže ale vypiť pivo nie. Leda, že by zákonodarca chcel docieliť stav, že k voľbám bude pristupovať mladí nie pod vplyv návykovej látky ale s „presvedčenia“. 

S tým súvisi aj premnožené myslenia, že teoreticky dnes každý deň môže zo svojho notbooku hlasovať o predlohách zákonov. Možné je to, ale výsledok by bol žalostný.  

Alkohol šarapatí  Agentúra King´s College dospela k poznaniu, že 20% ľudí v karanténe pociťuje strach z choroby, 18% nervozitu a 18% smútok. Ľudia, ktorí boli v izolácii dlhší čas, vykazovali aj symptómy post traumatického stresu a to nehovoriac o žiakoch, korí boli niekoľko týždňov doma duchovne „trýznení“.

Dôsledkom pandémie  môže byť aj vyššia konzumácia alkoholu počas karantény. Ohrozené sú najmä krajiny, ktoré majú spotrebu alkoholu najvyššiu, kam patrí aj Slovensko.

Priemerný Slovák vypije ročne približne 12 litrov čistého alkoholu, ktorý nás zaraďuje na deviate miesto vo svete. Podľa aktuálnych štatistík Eurostatu míňame 2,5% z celkových mesačných výdavkov domácnosti na alkohol. Ak prirátame aj cigarety, mesačne na neresti minieme takmer 6% z rodinného rozpočtu. Najviac vypijú Bielorusi, a to až 14 litrov na jedného obyvateľa. Česi sú len o pár desatín percent pred nami, rovnako tak Rusi či Íri.

Celkovo európske domácnosti míňajú v priemere 1,6% z ich celkových spotrebných výdavkov práve na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 130 mld €, čo zodpovedá 0,9% hrubého domáceho produktu EÚ. Ak to prepočítame na obyvateľa, tak v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba 300 €. Nejde pritom o alkoholické nápoje objednávané v reštauračných a hotelových zariadeniach.

Na prechodoch z Ukrajiny na Slovensko začína byť rušno. Prívalové vlny ľudí utekajúcich smerom na západ sa zmnožujú. Najpočetnejšie sú matky s deťmi, bez mužov. Tí nemali dovolené vycestovať na Slovensko z dôvodu mobilizácie. Druhou početnou skupinou sú ľudia pochádzajúci z Afriky či Ázie, ktorí od nedele rána začali vo väčšom množstve prekračovať slovensko-ukrajinskú hranicu, čo je prekvapujúce zistenie. Že by takto trasovali nový smer migrácie do západnej Európy cez stredoázijské krajiny bývalého Sovietskeho zväzu?

Napätie medzi Ruskom a USA sa stupňuje. Západ hľadá všetky dostupné zatiaľ nevojenské prostriedky, ako oslabiť Rusko. Sankcie sú prvé, ktoré sa využívajú. Hľadajú sa ekonomické sankcie ktoré spolu so zasielaním a financovaním zbraní a verbálnou podporou Ukrajiny sú hlavnou reakciou Západu na ruskú inváziu.

Hľadajú sa také sankcie, aby Ukrajinu nepoškodili, ale poškodili Rusko. Odborníci sú skepticky, lebo doteraz žiadne sankcie Rusku, skôr pošteklili, ako pritlačili. Bývalý prezident Medvedev pripomína západu, že ekonomické vojny sa často zmenili na skutočné.

Aké je myslenie diplomatov v Británii, nech nám napomôže si pripomenúť film z diplomatického prostredia. V britskom seriáli z osemdesiatych rokov Áno, pán premiér vysvetľuje vysoký vládny úradník štandardný postup vlády v prípade napadnutia iného štátu: Poskytneme im všetku podporu, okrem pomoci. Na inom mieste seriálový premiér zapálene vysvetľuje, že Británia musí podporovať právo a spravodlivosť a vždy bojovať za slabých proti silným. Na otázku, prečo teda nepošle vojakov do Afganistanu proti Rusom, však odpovedá, že Rusi sú príliš silní.

Okrem slovných deklarácií a obmedzenej vojenskej a materiálnej podpory sa reakcia Západu sústredí na prijatie ekonomických sankcií. Zo strany EÚ boli najskôr opatrnejšie, napokon sú silnejšie a odpoja významnú časť ruského bankového sektora od Swiftu (globálneho platobného systému). Potom ako zaplatia za energie, ak finančné trhy budú umŕtvené. Na mieste je otázka, či je politika sankcií zmysluplná a do akej mieri sú zásahové. Preto je tu otázka, ktorá sa vnáša nad sankciami, koho poškodia viac, západ alebo Rusko?

Časť vojenského pamätníka Slavín v Bratislave poškodil neznámy páchateľ modrou a žltou farbou. Natrel schody, stĺpy pamätníka, ako aj priestor pred ním. Polícia začala trestné stíhanie vo veci poškodzovania cudzej veci. Poškodenie vojenského pamätníka Slavín v Bratislave, ktorý je aj pietnym miestom, je cez čiaru, na sociálnej sieti to vyhlásil predseda NR SR B.Kollár (Sme rodina). Pripomenul, že Bratislavu oslobodzoval hlavne Ukrajinský front, ktorý bol súčasťou Červenej armády, kde bojovali rôzne národnosti proti nacizmu.