Ocenil dedičstvo svätých Cyrila a Metoda, ktorí na naše územie priniesli vieru a významne prispeli i k formovaniu morálnych základov slovenského národa.

Poukázal na nezastupiteľnú úlohu cirkvi v spoločnosti, ktorá sa naplno prejavila v období pandémie i utečeneckej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine.

Svetskej moci najmä v Európe vytkol, že nestojí o služby cirkvi, na ktorej prácu sa pozerá s opovrhovaním a iróniou.

Keď sa vyzdvihuje skôr finančníctvo a technické zameranie, sa zdá, akoby sme zabúdali, že je potrebné pracovať aj na duchu. Duchovná práca je neraz považovaná za zbytočnú. Na biskupov a kňazov sa pozerá negatívne a na základe zlyhania niekoľkých jednotlivcov z našich radov, ktorí sú aj pre nás samotných výčitkou a hanbou, prisúdili sa nám rôzne zovšeobecňujúce označenia a nálepky.

Cirkev chápe ako krivdu, keď sa v mediálnom a spoločenskom priestore prikladá veľký význam jednostrannému pohľadu na cirkev. Jedna pozitívna správa nevyváži ďalších desať, ktoré sa snažia prezentovať cirkev ako mašinériu moci, brzdu pokroku či ako hniezdo predátorov.

Chýbajú správy o službe cirkvi spoločnosti, nehovorí sa o nemalom príspevku cirkvi k spoločenskému zmieru, o starostlivosti o psychické a duševné zdravie obyvateľov najmä počas pandémie i utečeneckej krízy. Zahmlievajú sa prínosy v školstve, kultúrnom živote, zdravotníctve i charite.

Prečo sa nikde nepovie, že aj v rámci integrácie a práce s rómskymi komunitami máme oveľa lepšie výsledky ako rôzne iné organizácie?

Arcibiskup apeloval na predstaviteľov štátu, aby už nikdy v budúcnosti nepovolili definovať bohoslužby ako obyčajné hromadné podujatie, aby sa nikdy nevrátil plošný zákaz bohoslužieb, ako to bolo počas zavedenia pandemických opatrení. Toto neurobili ani v iných, oveľa sekulárnejších krajinách. Možnosť praktizovať svoj náboženský život, aj keď s nevyhnutnými obmedzeniami, patrí k základným ľudským právam a slobodám s tým, že je to viac ako kultúra.

Zdroj: www.postoj.sk