EK sformulovala a vydala 13.7.2022 kľúčové momenty, ktoré sa na Slovensku udiali a zhodnotila aj pokrok, ktorý Slovensko urobilo alebo aj len predpokladalo urobiť v poslednom roku. EK adresovala Slovensku odporúčania, ktoré by mala krajina splniť pre vyššiu úroveň právneho štátu. Pre pochopenie obsahu stanoviska EK nech poslúži skrátený obsah stanoviska EK, ktoré naznačí postoje EK a Fica k problematike.  

 

Medzi šesť hlavných odporúčaní patrí:

  1. zaistiť, aby členovia Súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti (proti zbaveniu funkcie);
  2. zabezpečiť dostatočné záruky v prípadoch uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za trestný čin ohýbania práva vo vzťahu k ich súdnym rozhodnutiam;
  3. predložiť návrhy upravujúce oblasť lobingu a posilniť legislatívu týkajúcu sa konfliktu záujmov a priznávania majetku;
  4. zlepšiť koordináciu medzi orgánmi vymáhajúcimi právo a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokurátorov (vrátane posunu v legislatívnych úpravách obmedzujúcich právomoc generálneho  prokurátora zrušiť rozhodnutia prokurátorov – §363 TP);
  5. poskytnúť ďalšie záruky pre zlepšenie bezpečnosti novinárov, vrátane reformy právnej úpravy ohovárania;
  6. zvýšiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

Slovensku sa v hodnotení Komisie podarilo v niektorých oblastiach presadiť zmeny k lepšiemu, v iných zostáva na rovnakom mieste. Správa Európskej komisie objektívne pomenováva pozitívne aj negatívne trendy pri uplatňovaní princípov právneho štátu.

Prvou z hodnotených oblastí bola justícia. V porovnaní s ostatnými rokmi mierne poklesla viera v nezávislosť súdov a sudcov medzi verejnosťou (z 28 % v roku 2021 na 25 %), ostáva však na rovnakej úrovni z roku 2021 v súkromnom sektore – 30 %. Európska komisia však oceňuje posilnenie právomocí Súdnej rady reformou Ústavy SR, najmä čo sa týka priznávania majetku členov Súdnej rady. Pozitívne je vnímaná aj prijatá reforma súdnej mapy a všetky jej časti, ktoré sa vo viacerých častiach opierali aj o odporúčania Komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Komisia takisto vyzdvihuje začiatok fungovania Úradu pre správu zaisteného majetku, Najvyššieho správneho súdu, či Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pripomína však medzery v digitalizácii justície, ktoré je potrebné vypĺňať.

Druhou témou správy je už štandardne hodnotenie prijatých a existujúcich protikorupčných opatrení. Európska komisia zvlášť píše o množstve korupčných káuz, ktoré riešia slovenské úrady. Venuje sa aj „vojne v polícii“ a spomína mnohé kauzy, zatknutia sudcov, či bývalých vládnych predstaviteľov. Slovenská republika je vysoko nad európskym priemerov vo vnímaní korupcie v krajine. Až 83 % Slovákov považuje korupciu za veľmi rozšírenú, pričom priemer v EÚ je 68 %. Práve v spojitosti so zatýkaním ústavných činiteľov upozorňuje na kompetencie generálneho prokurátora. Tak, ako už odporučila aj Benátska komisia, navrhuje Európska komisia oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu §363 Trestného poriadku. Komisia oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti pracuje na zmene tohto paragrafu a prízvukuje, že takáto zmena by bola v súlade s európskymi štandardami o autonómii a nezávislosti prokuratúry. Komisia tiež oceňuje prácu na novej protikorupčnej stratégii, pripravovanej reforme Trestného zákona, či reforme polície vo vzťahu k lepšiemu stíhaniu korupčných zločinov.  

Tretia časť správy si zvlášť všíma postavenie novinárov, mediálne zákony, ale aj nevyberaný spôsob, akým sa o novinároch vyjadrujú politici. Kriticky vníma fungovanie verejnoprávnych médií, najmä spolitizovaniu procesov menovania a odvolávania verejných funkcií, oceňuje pripravovanú legislatívu na zakotvenie viacerých princípov slobody médií do právneho poriadku SR, ako aj už prijatú novelizáciu tlačového zákona.

V poslednej časti správy, ktorá je spomedzi všetkých doterajších najkritickejšia, Komisia poukazuje na to, že zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby zákonov je naďalej obmedzené a zdá sa, že chýbajú konzultácie o veľkých legislatívnych zmenách. Navyše, kvôli neobsadeniu postu Verejného ochrancu práv, stále pretrvávajú na Slovensku obavy v oblasti rovnosti ľudských práv. Viaceré snahy ústavných činiteľov v oblasti rodovej rovnosti, LGBTIQ práv, či ochrany reprodukčných práv žien nezostali opomenuté a komisia konštatuje, že v týchto oblastiach nenastal žiaden pokrok, napr. vo financovaní neziskového sektora zaoberajúceho sa týmito témami. Takisto však EK pripomína verbálne útoky verejných činiteľov na občiansku spoločnosť a obrancov ľudských práv.

Róbert Fico poslal Von der Leyenovej otvorený list (20.7.2022)  v ktorom odmieta správu Bruselu o právnom štáte. Správa EK o stave právneho štátu na Slovensku to pomenoval ako frašku, vyhlásil  expremiér a líder opozičného Smeru R.Fico.

Podotkol, že komisia by sa mala zaoberať situáciou na Slovensku, pretože tu dochádza k porušovaniu princípov právneho štátu. Uviedol to v otvorenom liste, ktorý adresoval šéfke EK U. Leyenovej.

"Po prečítaní Správy EK o právnom štáte na Slovensku musí mať každý pocit, že na Slovensku je všetko v súlade s medzinárodnými štandardmi. Musím však správu odmietnuť ako nekvalifikovanú a nepravdivú. Stačí sa pozrieť na zdroje, z ktorých EK čerpala," skonštatoval Fico.

Síce chápe, že Brusel má širokú agendu a že Slovensko je malá krajina, no ak si Komisia chce zachovať akú-takú mieru dôveryhodnosti, musí sa podľa neho zaoberať "kritickou situáciou na Slovensku".

Správa EK podľa Ficových slov pôsobí smiešne, ak sa porovná s medializovanými informáciami o zaobchádzaní vo väzbe s niektorými osobami. Pripomenul aj konštatovania Ústavného súdu o porušení ľudských práv osôb vo výkone väzby v niektorých prípadoch.

Naďalej hovorí o systéme zneužívania trestného práva proti opozícii. Ten podľa jeho slov kryje Úrad špeciálnej prokuratúry. Poukázal na politickú minulosť šéfa úradu D.Lipšica. Fico kritizuje aj Špecializovaný trestný súd a Národnú kriminálnu agentúru (NAKA), a to aj v súvislosti s ich vedením. Pripomenul obvinenia voči niektorým policajným vyšetrovateľom.

"NAKA a špeciálna prokuratúra pracujú so zločincami – univerzálnymi svedkami a udavačmi, ktorí vystupujú vo všetkých citlivých prípadoch, hoci sú sami obvinení z najzávažnejšej trestnej činnosti," tvrdí. Za spomenutými vidí snahu vlády zlikvidovať politickú opozíciu.

Brusel minulý týždeň vydala správu o právnom štáte v členských krajinách Európskej únie. Pre Slovensko z nej plynie šesť odporúčaní.

Týkajú sa napríklad predloženia návrhov na reguláciu lobingu a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov a majetkových priznaniach.

EK tiež žiada zlepšenie koordinácie medzi subjektmi činnými v trestnom konaní a zabezpečiť objektivitu rozhodnutí prokuratúry. Odporúča pokračovať v presadzovaní legislatívnych zmien s cieľom obmedziť právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry.

Rovnako hovorí o potrebe lepšej ochrany novinárov či posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií

Zdroj:

https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/tlacova-sprava-3730/

Kompletne znenie Správy EU o stave právneho štátu: https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/1_1_194062_communication_rol_en.pdf

https://hn24.hnonline.sk/hn24/96031390-fico-poslal-von-der-leyenovej-otvoreny-list-odmieta-spravu-bruselu-o-pravnom-state