Keby nebolo hlúpych voličov, nebolo by ani hlúpych politikov

(J.Grešák)

V sobotu 29.10.2022 boli po štyroch rokoch znova komunálne voľby 2022, ktoré mali prívlastok dušičkové. Po roku 1989 uskutočnili sa v poradí deviate komunálne voľby. Súčasne s komunálnymi voľbami boli voľby aj do VUC, ktorým bolo zákonom predlžené volebné obdobie 2017-2021 o jeden rok.  Dôvod bol prostý. Súčasne s voľbami starostov a primátorov konali sa spoločné voľby do VUC, kde dlhodobo bývala malá účasť. Aj tu sa ukázalo, že obce a mesta požívajú dôveru vo verejnosti.

 

Význam miest a obcí vynikne, ak si uvedomíme, že v roku 2021 hospodárili s rozpočtom 5,9 mld €. Miestna samospráva je najpriamejším nástrojom občianskej demokracie  u nás po roku 1989. Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení bol v tej dobe jedným z najrevolučnejších zákonov, ktorý bol reflexiou na meniace sa politické pomery u nás.

Výsledky volieb pre väčšinu politikov sú sklamaním. Víťazmi sa stali nezávislí kandidáti, ktorí prevalcovali politické strany, ktoré by mali mať dominujúcu úlohu v spoločnosti, nemajú. Vo veľkých mestách dominovali koaličné strany, ľavicové a stredová opozícia zase v menších samosprávach. Výsledkom  bola politická remíza.

1.Aký bude osud politických strán? Dušičkové voľby nenaplnili očakávania. Hlas zdola dal signál politikom a politickým stranám, že ich dôvera vo verejnosti upadá. Z troch voličov dvaja neprejavili záujem o voľby, je to sklamanie alebo fiasko? Ak v jednom denníku sa objavil nadpis, že ľudia stavili na istotu, fašisti pohoreli, otázka znie, kto pohorel? Nie je to začiatok konca politických strán?

Politické strany prežívajú obdobie politickej nestability, slabnú, čím sa oslabujú, dostávajú sa do chaosu (ekonomického, spoločenského, finančného, ...), ktorého súčasťou je new verzia v rôznej intenzite a forme potláčania slobody a slobodných trhov.

Práve voľby majú vytvárať priestor diskutovať o renesancii politických strán. Na to ale je potrebné, aby politici sa zaoberali Slovenskom. Potreba vrátiť sa k zmyslu a obsahu strán, presadzovať národné záujmy a citlivo vnímať negatívne dopady vyplývajúce z  ideologického kolonializmu.

Apropo. Sme MY voliči spokojní? Fakty sú známe, viac ako polovica nebola na voľbách, zostala polovici nádych ľahostajnosti k veciam verejným.

2.Výsledky volieb v Čadci, zapísaných osôb s právom voliť v meste Čadca bolo 19.186 voličov. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do mestského zastupiteľstva bolo 7.110 a pre voľby primátora 7.152.

3.Na funkciu primátora kandidovalo 7 kandidáti s trvalým pobytom na území Čadce s rôznymi volebnými potenciálmi a skúsenosťami. Pred voľbami sa vzdali možnosti kandidovať na primátora B.Fidyk a X.Šurhaňaková. Zbývajúci sa umiestnili nasledovne:

  •  M.Šimašek 55,4%/3962 hlasov (HLAS-SD) • M.Gura 16,64%/1190 hlasov (NEKA) • J.Vražel 15,2%/1110 hlasov (SMER – SD, Republika) • P.Zverec 10,63%/760 hlasov (NEKA)  • P.Staškovan 1.29%/92 hlasov (NEKA) •

4.O zvolenie 25 poslancov do MZ v Čadci sa uchádza 101 kandidátov. Do VO č.1 sa na 2 poslanecké miesta uchádzajú 3 kandidáti, do VO č.2 - 4/12, do VO č.3 - 7/32 a do VO č.4 - 12/54.

Zloženie zastupiteľstva je nasledovné • 16 nezávislých poslancov • 4 poslanci SMER-SD a Republika • 2 poslanci ZA ĽUDÍ • po 1 poslancovi Hlas SD, KDH, SMER Rodina, žien bolo zvolených štyri

5.Zvolení poslanci MZ

Z 25 poslancov minulého zastupiteľstva 17 obhájili svoj mandát a zbývajúcich 8 sú noví poslanci.

Volebný obvod č.1 Horelica (zvolení 2 poslanci/3 kandidáti)

Zvolení • Marian Kubala 290 hlasov (ZA ĽUDÍ) • Jozef Kupka 262 hlasov (SME RODINA) • Náhradníci • Anna Kupková 185 hlasov (HLAS – SD) •

Volebný obvod č.2 Podzávoz, Milošová, Čadečka (zvolení 4 poslanci/12 kandidáti)

Zvolení • Pavol Holeštiak, PhDr., PhD., RSc. 440 hlasov (NEKA) • Martin Briestenský, Mgr. 407 hlasov (NEKA) • Tomáš Urbaník, Mgr. (NEKA) 389 hlasov • Peter Lariš, Ing. 351 hlasov (ZA ĽUDÍ) •

Náhradníci • Jozef Pajer, JUDr. 342 hlasov (SaS) • Ľubomír Škorvánek Mgr., 314 hlasov (HLAS – SD) • František Drozd Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko 277 ... a ďalších 5 náhradníkov.

Volebný obvod č.3 Žarec a mesto (zvolení 7 poslanci/32 kandidátov)

Zvolení • Peter Strapáč, JUDr., PhDr., PhD. 612 hlasov (NEKA) • Martin Klimek, Mgr. 563 hlasov (KDH) • Juraj Vrba 427 hlasov (SMER – SD, REPUBLIKA) • Milan Gura, Ing. 412 hlasov (NEKA) • Martin Solik, Mgr., PhDr., PhD. 406 hlasov (NEKA) • Marian Hanko, 404 hlasov (NEKA) • Roman Habčák 379 hlasov (NEKA) •

Náhradníci • Anna Korduliaková, MUDr. 359 hlasov (SME RODINA) • Jaroslav Klus, Mgr. 354 hlasov (Komunistická strana Slovenska) • Ľubomír Špilko, Ing. (Progresívne Slovensko) 351 hlasov • Tomáš Formánek, Bc. 339 hlasov (NEKA) • Dana Jašurková, Mgr 322 hlasov (NEKA) ... a ďalších 20 náhradníkov.

Volebný obvod č.4 Kýčerka (zvolení 12 poslanci/54 kandidátov)

Zvolení • Matej Šimášek, JUDr., PhDr., PhD. (HLAS – SD) 1.408 hlasov • Peter Zverec (NEKA) 922 hlasov • Anna Belousovová, RNDr.(NEKA) 889 hlasov • Jozef Vražel JUDr., Ing., PhD. (SMER –SD, REPUBLIKA) 847 hlasov • Marcel Šulo, Mgr. (NEKA) 771 hlasov • Vladimír Malík (NEKA) 739 hlasov • Xénia Šurhaňáková, Mgr. (NEKA) 643 hlasov • Rudolf Cyprich, Ing. (NEKA) 551 hlasov • Yvonne Marjaková, Mgr. (SMER – SD, REPUBLIKA) 540 hlasov • Viera Strýčková, Mgr. (NEKA) 520 hlasov • Vladimír Jurga, Mgr. 510 hlasov (NEKA) • Marián Hlaváč, Ing., MBA 488 hlasov (SMER – SD, REPUBLIKA)

Náhradníci • Michal Duraj, Mgr. 481 hlasov (SaS) • Jozef Rucek, Mgr. 480 hlasov (NEKA) • Iveta Ligačová, Mgr. 444 hlasov (HLAS – SD) • Patrik Steinberger Ing., 413 hlasov (SMER – SD, REPUBLIKA) • Vladimír Varmus 396 hlasov (NEKA) ... a ďalších 38 náhradníkov.

Na miesto zvoleného primátora nastupuje prvý náhradník Michal Duraj.

6.Postrehy  z volieb, v komunálnych voľbách bola účasť 46,19 %.        PA 31.10./89   

Do územnej samosprávy do urien bolo vložených 1.738.538 platných obálok a neplatných bolo 213 tisíc z celkového počtu hlasujúcich 1.951.522.    PA 31.10./89   

Voľby na Sliači boli spojené s referendom, aby na miestnom letisku nebola zriadená americká základňa. Výsledkom bolo, že väčšina hlasujúcich na Sliači bola proti zriadeniu vojenskej základne na území obce. Zo 1513 voličov zúčastnených voličov hlasovalo proti základni 1.127, čo je cca 75% všetkých zúčastnených voličov. Referendum obec stálo 1.200 €. Takto obyvatelia Sliaču poslali správu pre ministra Naďa, že nechcú za „humnami“ leteckú vojenskú základňu. Obyvatelia veria, že po modernizácii letiska bude tam naďalej civilné letisko, čo asi nehrá ministrovi do jeho politických kariet.  

Tu je možnosť zamyslieť sa v súvislostiach, ako minister Naď znevažoval vypísanie referenda proti základni. Minister pokračoval vo vyhláseniach z doby zázračného celoplošného očkovania, ako si „váži“ samosprávu. Taktiež jeho nejasné vyjadrenia okolo rakiet pre Ukrajinu mu nepridalo na vierohodnosti. Pán minister si neuvedomuje význam a vplyv obcí a miest, pán minister by mal zaiste ťažké sny, keby obce nepomáhali armáde pri zvládnutí celoplošné očkovanie. Potom nech pán minister  nečuduje, že jeho nedôvera vo verejnosti atakakuje číslo 77 % (hanba?).   

Voľby vyvolali zemetrasenie v prieskume o nedôvere členov vlády. Na vzorke 1017 respondentov v období od 2. do 8, novembra (po voľbách) previedla agentúra Focus pre TV Markíza prieskum. Do teraz vrcholom nedôvery bolo 63 %, ktorú požíval V.Mečiar v roku 2002. V najnovšom prieskume iba 7 ministrov zo 16 malo nedôveru pod 63 % !!?? Rekordéri, ktorí prekonali Mečiara boli Krajniak 65%, Milanová 65%, Lengvarský 68%, Budaj 71%, Heger 73%, Mikulec 76%, Naď 77%, Remišová 81% a neskutočne zabodoval Matovič s 88% nedôverou a 11% dôverou. A my veriaci voliči sme sa nádejali, že 63% nedôvery zostane na veky neprekonané.   

Referendum o premenovaní Ulice Dr.J.Tisu vo Varíne bolo neplatné. Za premenovanie bolo 360 obyvateľov, proti 1.053 obyvateľov z celkového počtu 3.036 oprávnených voličov.

Skokanom volieb boli neplatné hlasy voličov, ktorých bolo viac ako 204 tisíc, čo predstavuje 11% všetkých hlasov. Nebolo to dôvodom, že občania nedostali zoznamy kandidátov a trebárs babka, ktorú politici potrebujú iba každé 4 roky si poplietla obálky a jej hlas bol neplatný? Potom by mala byť na mieste otázka, či „projektanti“ volieb to takto nechceli? 

Negatívnym (chromým) skokanom volieb bolo OĽaNO. V meste Čadca vládne koaličné hnutie OĽaNO nebolo schopné ponúknuť čo iba jedného kandidáta na kandidátsku listinu. Strach, obava ... proste Matovič po dvoch rokoch vládnutia sa stal značkou porážky a politického opovrhnutia.

7.Zmnožuje sa prípady, kedy poslanci NR SR zatúžili sa mať ešte “lepšie“. Rozhodli sa kandidovať do zastupiteľstva mesta a obce alebo do zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Tu treba pripomenúť, či poslanec NR SR by mal vážiť na lekárnických váhach dôsledok svojho nezvolenia. V riadne fungujúcej demokracii, v stranách s početnou členskou základňou, nezvolený poslanec NR SR do zastupiteľstva či samosprávy VUC mal byť „daný“ na vedľajšiu (politickú) koľaj. Vo voľbách kandidovali mnohí poslanci Národnej rady. Viaceré známe tváre pohoreli. Dôveru občanov nezískali (neboli zvolení)

 Za OĽaNO: Lucia Drábiková –  Andrej Stančík, štátny tajomník ministerstva zahraničia - Erik Ňarjaš - Lukáš Kyselica – Monika Kozelová – Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu - Gábor Grendel – Marek Krajčí – Mária Šofranko –  Milan Kuriak – Richard Vašečka 

Za SME RODINA: Miloš Svrček 

Za ZA ĽUDÍ: Juraj Šeliga –  Janu Žitňanskú –  Miriam Šuteková 

Za SaS: Peter Osuský –  Ondrej Dostál – bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti - Vladimír Ledecký 

Za SMER-SD:  Dušan Jarjabek – Ľubomír Vážny 

Za HLAS-SD:  Denisa Saková – Ľubica Laššáková 

Za ĽS NS: Marek Kotleba - Martin Beluský –  Stanislav Mizík –  Magdalená Sulanová – Ondrej Ďurica 

Za REPUBLIKA: Milan Mazurek – Miroslav Urban – Miroslav Suja 

Za NEZARADENÍ: Filip Kuffa (Život-NS) 

Podľa politológa J.Lenča, volebné výsledky pre OĽaNO sú fiaskom. Ukázalo sa, že ak kandidáti predtým niečo dokázali, ako vstúpili do služieb majiteľa OĽaNO, uškodilo im to. 

8.Voľby vo VUC

Voľby sú župné alebo aké? Spoločné voľby nastolili otázku, aké máme voľby? Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov presne definujú pojmy a tieto sa nie že môžu ale musia rešpektovať. Politici ale ani média nemôžu zo zákona robiť trhací kalendár. Kto iný ako politici a média majú správne používať správne  pojmy, ktoré stanovuje zákon.

Preto ak zákon definuje vyšší územný celok ako samosprávny kraj, potom pomenovanie ako župa je svojvôľa médií.

Potom orgány samosprávneho kraja nie sú orgánmi samosprávnej župy, zastupiteľstvo samosprávneho kraja nie je zastupiteľstvo župy, predseda samosprávneho kraja nie je predseda župy či obyvatelia samosprávneho kraja nie sú obyvateľmi župy !!! 

Ak máme politické výhrady k pojmom v zákone č.302/2001 Z.z., potom zákon novelizujme. Pre život je to detail, ale ak detailov sú stovky, potom začína silnieť neúcta k zákonu, prehlbuje sa chaos, ktorý je vnášaný do verejného života.

Chýba nám tak potrebná dôstojnosť a úcta, ktorú nachádzame v čase dušičiek na cintorínoch ... a možno nechtiac dávame tým na druhom svete „šancu“ aby sa obracali v hroboch z našich konaní.

Za predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK)  bolo zvolená Erika Jurinová, Ing., ktorá kandidovala za OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola, Sme rodina, Za ľudí, DS, Občianski demokrati Slovenska (ODS), Šanca, Občianska konzervatívna strana, SaS.

Zvolená predsedníčka ŽSK v praxi ukázalo, ako vypadá politické „mnohoženstvo“. Jedenásť podporujúcich strán a hnutí, ktoré podporovali jej kandidatúru pre túto mini stranu OĽaNO viac  ako dosť, je výkrikom do tmy. Ak mnohoženstvo je zákonom u nás zakázané, prečo v politike je to dovolené? Takáto kočko – psia hatatlina prináša problémy typu letných snehov.

Pritom, keby bola ochota, dá a to vyriešiť elegantne. Politických strán máme viac ako 150. Keby bolo podmienkou, že strana alebo hnutie nemôže do volieb vstupovať s iným subjektom, vyčistila by sa politická scéna, vo voľbách by uspeli len silné subjekty s početnou základňou. To, že strany po voľbách budú vytvárať koalície je prirodzenou aktivitou, aj keď vo Veľkej Británia či USA sú aj po voľbách autonómne.   

Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby predsedu ŽSK 249.830, do zastupiteľstva ŽSK 249.171. Účasť do VUC bolo 43,7%. Za okres Čadca boli do zastupiteľstva ŽSK zvolení poslanci:

  •  Martin Šenfeld 3.024 hlasov / 9.01% (NEKA) • Matej Šimášek 2.365 hlasov / 7.04% (Hlas SD) • Jozef Grapa 2.070 hlasov / 6.17% (Hlas SD) • Ján Podmanický 1.889 hlasov / 5.63 % (SMER-SD) • Anna Belousovová 1.678 hlasov/5,0% (NEKA) • Jozef Cech 1.533 hlasov / 4,56% (Hlas SD) • Marianna Bebčáková 226 hlasov / 1,29 podiel platných hlasov (OĽaNO – NOVA – KÚ - ZMENA ZDOLA - SME RODINA - ZA ĽUDÍ – DS –ODS -Občianski demokrati Slovenska - Šanca) •

Na záver boli ste voliť? Ak áno, zachovali ste sa statočne, máte nárok na ilúzie, že ste o niečom rozhodovali, ale zároveň aj právo kritizovať, ako to dopadlo. Tí druhí nehlasujúci majú za štyri roky možnosť reparátu.