Nemyslíme si, že demokracia číselnej prevahy hlasov nahradí múdrosť

(J.Ratzinger)

Vláda začínala ústavnou väčšinou 95 poslancov, hašterením sa „zmenšila“ na 72 poslancov a strana OĽaNO z 55 na 37. Po vyslovení nedôvery národ sa dozvedel prekvapenie od „premiéra Matlovičovej vlády“ Hegera,  „Ideme ďalej, v blízkom čase predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej.“  Paradoxne, tá vláda, ktorá dostala od poslancov nedôveru, v januári sizyfovskou silou vôle chce ju pokropiť živou vodou a dať jej dôveru. Tomuto sa hovorí politická diagnóza.

 

Politicky i morálne zdevastovaná vláda a vládna koalícia v parlamente, okrem niektorých výnimiek sú v nej aj ľudia bez chrbtovej kosti, plagiátori (!!!) bez odborného vzdelania, s pochybnou morálkou.

Včera 4K a dnes 3K bojuje proti Ficovi. Dnes protestujeme proti každému, kto s Ficom spolupracoval a na najvyšších potentátov komunizmu zabúdame. Žijeme to v čudnom svete.

Vrcholom ideového posolstva národu predniesol štátny tajomník „najmúdrejšieho“ ministerstva, ministerstva informatiky D.Velič, ktorý poprel základný atribút demokracie, občanom odkázal: „Žite spokojne, nechajte to na politikov.“  Aj napriek „jesennej“ zime ide mráz po chrbte.

Aby tejto „pravde“ nebolo konca, predseda rozpadajúceho sa klubu OĽaNO M.Šipoš v nedávnych voľbách nebol zvolený svojimi občanmi za poslanca vo svojom meste (???), ani do VUC. Nezabudol povedať, ak bude schválený rozpočet, všetky scenáre sú pre nich otvorené, teda i predčasné voľby ... že by hoax?

V tomto nevierohodnom čase národ ak neverí koaličným politikom, oni majú tiež pochybnosti, či majú nos medzi očami. Je jasné, že opozícia po schválení štátneho rozpočtu nebude mať žiadne páky na vyvinutie tlaku na predčasné voľby. Ak k tomu pripočítame zvýšenú poslaneckú turistiku, tak chaos a nedôvera narasta.

Politické šialenstvo z OĽaNO pri hľadaní novej 76-tky narastá. Tu rozum sa zastavuje, keď po troch dňoch od vyslovenia nedôvery vláde je tu snaha o jej návrat. Ak už Heger hľadá 76, tak držme mu palce, aby našiel aspoň šarmantnú 76 ročnú prešburačku a národ si vydýchne.

Nechce sa veriť, že by si Heger zostavoval 76 zo súčasných poslancov. Dá sa predpokladať, že jeho zámyslom bude zjednotiť všetkých, ktorí sú proti Matovičovi a spoločne s Dzurindovou novou stranou bude kandidovať do predčasných volieb ... Slovensko tras sa.  

Po vyslovení nedôvery vláde, zázračným mávnutím odrazu vstávajú „noví“ bojovníci so starými neresťami, ktorí sa cítia „dokonalí“ a „charakterní“. V skutočnosti začal sa boj o politické prežitie v predčasných voľbách. Každý „postihnutý“ sa chytá slamky, len aby bol znovu zvolení. Nezáleží im, čo národ potrebuje, ale čo oni chcú. 

V súčasnosti politici, ktorí chcú spájať všetkých demokratov nemajú veľkú šancu. Ich tieň (politickej) práce ich dobieha. Utekať je možné neustále, do tmy, ničoty, budú  posilňovaní stále väčšími možnosťami a odvahou. Útek z vlastného tieňa ešte nikomu nepomohol, len prehĺbil to, čoho sa chceli útekom zbaviť.

Politický program pseudo ťahúňa Občiansko-demokratickej platformy (ODP) je nerealizovateľný. Zdá sa, že vychádzali z hesla - proletári všetkých krajín spojte sa, iba proletárov vymenili za demokratov a všetkých krajín za poslancov NR SR. Skupina okolo J.Budaja a K.Čekovského, ktorí sú nositelia odtrhnutej ODF od poslaneckého klubu OĽaNO sa hotujú do úlohy spájať demokratov.

Budaj je považovaný za spolupracovníka ŠtB, človeka s praxou v kotolni, pseudodemokrata a politika, ktorý sa doteraz vždy dostal do parlamentu len na chrbte inej ako vlastnej strany. Mimochodom, podobne ako Dostál a Osuský.

Jeho charakter sa prejavil v súčasnej politickej kríze, keď sa I.Matovičom nechal nominovať za ministra ŽP, neskôr podpredsedu strany OĽaNO, aby mu teraz v ťažkých časoch vrazil nôž do chrbta – to sa nerobí u slušných ľudí. Podobnú kontúru „odkrýva“ konanie aj Heger.

Ku tejto čudnej skupinke zachrániť si svoj politický život sa zaradili J. Šeliga a M.Klus. Pripomeňme si, že  J.Šeliga, ktorý ako nezávislý aktivista Slušného Slovenska a sa stal podpredsedom Kiskovej strany Za ľudí i podpredsedom parlamentu, ktorý sa po alkoholovom excese vzdal funkcie. 

M.Klus je podporovateľ USA a NATO a ešte silnejší  rusofób, bol štátnym tajomníkom na MZv SR a podpredsedom liberálnej SaS. Pritom zachoval sa „kruto“ voči svojmu straníckemu predsedovi Sulíkovi. Zradil SaS, prešiel na stranu dua Matovič - Heger v domnení, že vláda M+H bude večná a nič nebude brániť, aby bol za vernosť odmenený teplým flekom veľvyslanca. Výsledkom zatiaľ pre neho je iba plač nad rozliatym mliekom.

M.Kollár  na sneme Spolu vyjadril podporu odvolávanej vláde, snažiac sa predĺžiť svoj politický život. Teraz na to môže škaredo doplatiť, on a jeho „početná“ strana.

Poslanec J.Krúpa preskočil z OĽaNO k liberálov SaS. Svojim vystupovaním snaží sa vzbudiť správnosť svojho rozhodnutia. Chce sa zachrániť, zbaviť sa zodpovednosti za dva roky koaličnej frustrácie.

Dzurindove politické plány sú limitované jeho pochybným politickým dedičstvom. Okrem iného visí  nad ním ťažoba Gorily, ktorej bol súčasťou. Dzurinda je nežiaducim a ťaživým artefaktom z nedávnej minulosti pre každého, ktorý sa ak sa s nim spojí, potopí sa. Obdobne ako M.Beblavý potopil PS. Áno, zavádzal reformy, ale nedocenil spolu s Kanikom reálne potreby ľudí práce s nepriaznivými sociálnymi dopadmi.

Občania mu nezabudnú jeho bezvýhradnú podporu USA pri bombardovaní Juhoslávie, jej rozdelenia a podporu vzniku Kosova na úkor Srbov, kde je teraz jedna z najväčších amerických vojenských základní v Európe.

Popularitu si u triezvo uvažujúcich Slovákov iste nezískal ani pri jeho dobre platenom pôsobení ako poradcu skompromitovaného ukrajinského prezidenta nechvalne známom Porošenkovi, podobne jeho súputnik Ivan Mikloš bol poradcom ministerstva financií Ukrajiny a členom výboru pre jej obnovu.

Politici sú nakazení mocou, rozhodnúť o budúcnosti Slovenska musia občania.

Tu sa ukazuje rozpor politiky. Je to rozpor medzi rýchlosťou ako nám politici predkladajú návrhy na uspokojovanie našich túžob a pomalosťou s akou ich dokážeme chápať a ovládať ju. Tu je zdroj nášho trápenia. Tu sa prejavujú alibi pri neodbornosti a neskúsenosti ministrov. Nárast našich možnosti nezodpovedá nárastu tak potrebnej mravnej sile.