Počúvame, ako sa politika nemá miešať do športu. Najbližšie mesiace ukážu, kto tieto slová myslel úprimne a kto ich používa len vtedy, keď sa mu to hodí. Šport a politika sú spojené pupočnou šnúrou, ktorá nejde prestrihnúť, skôr sa vylámu nožnice.  Ukazuje sa, že pravdu ma ten, ktorý ma väčšiu politickú podporu.  

 

Šport do politiky by nemal patriť. O tom rozhodujú mocní tohto sveta. Normalizácia a povestné previerky urobili nejednému športovcovi v jeho kariére škrt cez rozpočet. Na to doplatil aj štvornásobný olympijský víťaz Emil Zátopek vo funkcii plukovníka. Tak ako ostatní vojaci aj on prisahal byť pripravení stáť pevne v radoch ozbrojených síl ČSSR po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj Život na dosiahnutie víťazstva.

O gniavení Zátopkovho charakteru postarali sa tam „hore“. Dôvodom bol jeho postoj ku augustu 1968. Tak ako Zátopek, najnovšie aj D.Svoboda pozabudol, že „vojak má povinnosť správať sa aj mimo služby tak, aby neohrozil vážnosť a dôveryhodnosť ozbrojených síl“. (spornet.sme.sk, 31. 3. 2023) November 1989 Zátopkovi vrátil uznanie i slávu, ale nie navždy.

„Zátopek spolupracoval s ŠTB, podľa historikov by nemal byť idolom.  V roku 1953 vstúpil do KSČ a o rok neskoršie  stal sa spolupracovníkom Vojenskej kontrarozviedky, ktorá spadala pod ŠtB.“ (echo24.cz, 14. 5. 2020) Po posledných prezidentských voľbách v Čechách nemali by sa aj Zátopkovi historici ospravedlniť in memoriam?

Škoda, že šport nemá po vzore futbalu VAR pre posudzovanie športovej pravdy pri sporných momentoch. Je smutné čo politika robí so športom, to už netrápi mnohých športovcov. Ako inak, aj pre pokoj v kabíne a od médií.