Svetové vojenské výdavky v roku 2022 dosiahli nový smutný „rekord“, keď vzrástli o 3,7 % a boli v súhrnnej sume 2 240 mld $. Predstavovalo to 2,2 % zo svetového HDP. Pre predstavu možno trochu zjednodušene uviesť, že každé štyridsiate piate euro z vykázaného súčtu výsledkov ekonomiky (v duchu presný súčet neistých údajov) išlo na vojenské účely.

Štáty s najvyššími vojenskými výdavkami

Od počiatku, odkedy začala SIPRI robiť prehľad o vojenských výdavkoch štátov sveta, sú na ich čele len USA. V roku 2022 USA vydali na vojenské účely 877 mld $, čo predstavuje 3,5 % ich HDP. Podiel USA na svetovom súhrne výdavkov je viac ako 39 %.

Druhé najvyššie vojenské výdavky má ČÍNA odhad  je 292 mld $, čo je 1,6 % HDP. Ak by sme prijali argumenty jastrabov, Čína sa pripravuje na svoju obranu menej zodpovedne, ako to považujú za jedine možné s 2,0 % HDP zbožňovatelia NATO.

Nasleduje RUSKO s odhadom 86,4 mld € / 4,1 HDP (je to menej ako desatina výdavkov USA), INDIA  81,4 mld €/ 2,4 % HDP  SAUDSKÁ ARÁBIA s odhadom 75 mld € / 7,4 %.

Viac ako 50 mld  € na vojenské účely vydali – VEĽKÁ BRITÁNIA 68,5 / 2,2 %,, NEMECKO 55,8 / 1,4 %  FRANCÚSKO 53,6 1,9 %.

Hranicu 40 miliárd dolárov prekročili JUŽNÁ KÓREA 46,4 miliardy a JAPONSKO 46,0 / 1,1. Ak by sme spočítali súhrn výdavkov týchto dvoch štátov, ako aj USA, Veľkej Británie a Austrálie (32,3 mld $, čo je 13. miesto na svete) v pakte AUKUS, ktorý rozhodne odmieta, že by bol proti čínsky zameraný a pridali k tomu aj výšku vojenskej pomoci USA Taiwanu a jeho vojenské výdavky (12,5 mld $, čo je 24. miesto vo svete), nemôžeme kritizovať výšku či rast (4,2 %) čínskych vojenských výdavkov, ako to vyžaduje agresívna západná sinofóbia.

Špecifický prípad predstavujú vojenské výdavky UKRAJINA, ktoré boli 44 mld / 34%. Dostala sa tým na 11. miesto vo svetovom rebríčku (v roku 2021 bola na 36. mieste). Došlo aj k nevídanému rastu týchto výdavkov o 640 %.

Dopad vojny na Ukrajine na vojenské výdavky štátov strednej a západnej Európy

Ukrajinská kríza viedla k okamžitému prudkému nárastu vojenských výdavkov v regióne a viaceré štáty po ruskej invázii oznámili ich výrazné zvýšenie. Slovenska, upravilo plánované vojenské výdavky z pôvodného 1,8 % HDP na 2,0 %, naproti tomu Dánsko uviedlo, že výdavky zvýši na 2,0 % HDP do roku 2033.

Vojenské výdavky v štátoch strednej a západnej Európe v roku 2022 boli 345 mld $, čo je viac, ako to bolo na konci bipolarity, ich podiel vo svete bol 15 %. V priemere sa zvýšili o 3,6 %.  Z 36 štátov zvýšilo svoje výdavky 23 (od 0,4 % vo Švajčiarsku do 45 % v Luxembursku) a 13 ich znížilo (od 0,4 % v Lotyšska do 11 % v Bosne a Hercegovine). Prehľad napovedá, že 10 prvých štátov má podiel 75 %. Medzi 40 štátmi s najvyššou sumou vojenských výdavkov vo svete je 15 členov NATO.  Títo členovia NATO vydalo na vojenské účely 1158,9 miliárd dolárov. Z čísiel sa dá dedukovať, kto ohrozuje pakt, že jeho väčší (vždy ani nie jeho bohatší) členovia sú nútení vydávať na svoju „obranu“ na celom svete (napr. vojenské základne a lietadlové lode USA) viac ako  51,7 % ich súhrnu.

Trochu dlhší záver

Pokračujúce boje na Ukrajine považujeme za nesmiernu tragédiu. Treba však vidieť, že ide o už o „multilaterálny“ fenomén. Rusko formálne podľa medzinárodného práva na Ukrajinu zaútočilo. Zdôvodnilo to však aj tým, že Západ dlhodobo ignoroval jeho obavy z ohrozenia bezpečnosti. USA zneužili túto situáciu na rozpútanie zástupnej vojny proti Rusku a nútia do nej aj svojich spojencov.  

Čo si pomyslieť o zmysle pre globálnu realitu podpredsedu EK a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý čoraz agresívnejšieho „socialistu“, tiež oduševneného prowashingtonského aktivistu Josepa Borrella, ktorý vyzval európske námorníctvo, aby hliadkovalo v Taiwanskom prielive. Má vraj ukázať záväzok Európy pri slobode plavby v tejto pre neho „kľúčovej oblasti“. Zrejme bezpečnostné problémy, ktoré EÚ má, mu už nestačia. A tak nám, žiaľ, schádza na um len stará ľudová múdrosť: Kto s čím zachádza, s tým zo sveta schádza.

Zdroje:

https://www.sipri.org, https://noveslovo.eu/2023/04/27/