Menová reforma 1953  Na tajnom zasadaní 30.5.1953 bola schválená menová reforma s platnosťou od 1.6.1953. Štát sa ňou snažil vysporiadať s dovtedajším prídelovým systémom (reforma ho zrušila), zamedziť čiernemu trhu a znížiť pomer kúpyschopného dopytu voči nízkej povojnovej ponuke spotrebných tovarov (a odstrániť z toho vyplývajúce tendencie k vysokej inflácii).

Iróniou (pomstou?) bolo, že ešte 36 hodín pred jej vykonaním prezident republiky A.Zápotocký oznámil, že koruna je pevná a takýto krok neprichádza absolútne do úvahy. 

Globálne výdavky na zbrojenie dosiahli v roku 2022, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu, nový rekord. Výdavky vzrástli o 3,7 % na približne 2,24 bilióna dolárov. Uvádza sa to v správe, ktorú zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI). Do uvedenej sumy je započítaný aj faktor inflácie. Ak sa tento faktor nezohľadní, celosvetový nárast vojenských výdavkov by predstavoval až 6,5.         

Malý štát s veľkým poslaním, vysokou koncentráciu bohatých technologických spoločnosti (Apple, Google, HP, Meta, Netflix alebo Uber) zaraďuje Kaliforniu za ťahúňa americkej ekonomiky s celkovým HDP dosahujúcim 3,6 bilióna dolárov za rok 2022. Len štyri krajiny na svete, USA, Čína, Japonsko a Nemecko, majú vyššie HDP ako Kalifornia, sú to Veľká Británia, Francúzsko, India či Rusko. 

Švajčiarsko nariadilo zastavenie podávania vakcín proti Covidu. Lekári môžu odteraz (3.4.2023) podávať vakcínu len vo výnimočných prípadoch a za špecifických podmienok. Pritom budú niesť riziko zodpovednosti za prípadné škody spôsobené očkovaním !!! Podávanie vakcíny je v súlade s odporúčaním vydaným Švajčiarskym federálnym úradom pre verejné zdravie  (BAG) a Federálnou komisiou pre otázky očkovania (EKIF), ktoré je dostupné na ich web stránkach.  

To sa deju veci V Bruseli sa stretli poľnohospodári z Česka, Maďarska Poľska, Rumunska a Slovenska, ktorí protestovali s obnovením dovozu ukrajinskej pšenice.  Protest súvisí z tohoročnou žatvou. Na Slovensku je u väčšiny farmárov prebytok obilia z minuloročnej žatvy, o ktoré nie je záujem. Dôvodom je pretlak lacného (aj nekvalitného?) ukrajinského obilia. Ak sa nepredá, na druhý rok sa im neoplatí sadiť novú sadbu. 

Nebyť M.Uhríka (Republika), ktorý poskytol túto informáciu, slovensky mediálny priestor by ani nezaregistroval tento protest. Keby neboli alternatívne média, na Slovensku by sa prehĺbila mediálna informačná diera.

Slovensko vlani zaznamenalo druhý najvyšší počet úmrtí od konca druhej svetovej vojny. Na Slovensko minulý rok zomrelo 59.583 ľudí. Úmrtnosť medziročne  klesla takmer o pätinu, no stále bola vyššia ako pred pandémiou Covid 19. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy, informoval o tom SŠÚ.  

Slovensko úrovňou je na konci európskeho rebríčka. Po 30 rokoch samostatnosti väčšina Slovákov nebude spokojná s publikovanými údajmi Eurostatu, podľa ktorých naša životná úroveň meraná HDP/obyv v parite nákupnej sily je 67% priemeru EÚ, v Česku v roku 2022 je to 91%. Zo štyroch makroekonomických ukazovateľov sme v porovnaní s Českom horši s výnimkou inflácie, ktorá bola na konci minulého roku u nás 15,4%, zatiaľ čo v Česku až 18%. Zadlženosť na SR v porovnaní s Českom je vyššia takmer o 16%, deficit mám na hranici 60% k HDP, zatiaľ čo v Česku  je len 44% k HDP. Za celé sledované obdobie sme nedokázali ani raz zastaviť a dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, zatiaľ čo v Česku dosiahli vyrovnaný rozpočet až štyrikrát.

Mediálne „preteky Neznalému problémov na Slovensku je ťažko pochopiť množstvo tlačových vystúpení politických strán. Nie je to výsledkom horlivej nezodpovednosti politických strán, ktoré chcú iba dobro pre svojich voličov? Termín 30.9. predčasných voľby je katalyzátorom vyriešenia krízy. Odrazu všetky politické strany majú naponáhlo informovať o všetkom, len aby voliči tej alebo onej strany jej dali hlas. Každá z nich chce povedať, že práve ona je ta, ktorá chce vyviesť SR z marazmu „do krajiny“ dobra, hojnosti a bohatstva.

Tento chaos by bolo možné „zmraziť“ jednoduchým opatrením, stačilo by, aby prelietaví poslanci zo strany do strany mohli prestúpiť, ale v najbližších parlamentných voľbách by nemohli kandidovať. Takto by zavládol pokoj na slovenskej zemi.    

V Španielsku platí povinnosť ponúknuť odnesenie nezjedeného jedla. Takto je snaha znížiť množstvo vyhadzovaného jedla. Ustanovil to nový zákon zameraný na boj proti plytvaniu potravinami. Štatistika je neúprosná. Každý rok vyhodia 1,2 mio ton potravín, čo predstavuje 28,2 kg/osobu. Celonárodná kampaň ma aj prvé výsledky. Napríklad Carrefour ponúka zákazníkovi, ktorí si pri pulte  s lahôdkami či údeninami nakúpia do prinesených vlastných obalov, dostane 15 centov za každý donesený obal až do výška 45 centov na jeden nákup.   

Káčer „zabodoval“ Blinken, minister zahraničných vecí USA pochválil nášho dnes už exministra Káčera a vzápätí mu navrhol, aby dočasne rotujúce jednotky NATO pôsobiace na území SR zmenili svoju prítomnosť na trvalú. „Odvolaný minister bol vyznamenaný za službu vlasti (USA) posiela pozývaní list cudzím vojskám, aby nás svojou trvalou prítomnosťou  bratsky, na večné časy a nikdy inak chránili pred neexistujúcou hrozbou,“ vysvetľuje poslanec G.Gyimesi. „Majme na pamäti, že vtedy chvália jednu krajinu a jej predstaviteľov potľapkávajú po pleci, keď slúži záujmom tých, ktorí ju chvália. Pritom je servilná a slabá. Silné a sebavedomé krajiny nemajú radi, pretože presadzujú svoj záujem na úkor iných. Pri Slovensku a jeho súčasnej vláde to platí dvojnásobne.“ napísal na svojom statuse poslanec NR SR Gyimesi.  

José Ortega y Gasset významný španielsky filozof sa pred 140 rokmi narodil. Preslávil sa knihou Vzbura davu. Hlavnou myšlienkou bolo, že sa obával , že dnešná civilizácia bude zlikvidovaná vzburou davu. Ak si to premietneme do dneška, nehrozí nám vzbura davu (aspoň zatiaľ). Skôr by v súčasnosti bolo potrebné, keby nastala vzbura normálnych ľudí a zdravého rozumu proti elitárskemu mysleniu, „nie davu“.

Neťahá prezidentka v rozdelenej spoločnosti za kratší koniec? Myšlienku rozvinul politológ UK v Bratislava E.Laštic „Vyberá si iba z možnosti, ktoré sú pre ňu zlé. Vo všetkých scenároch preberá výrazný podiel na tom, ako do predčasných parlamentných volieb bude vyzerať vládnutie“.

Veľkou politickou chybou bolo ponechať v úrade premiéra E.Hegera. Ak ohliadneme dlhodobú „starostlivosť“ o Hegerovu vládu, mala konať rýchlo aj „proti svojej“ politickej vôli. Jeho vláda mala byť vymenená úradníckou vládou do 5-6 dní po vyslovení nedôvery 15.12.2022. Takýmito netaktickými chybami uberá si zo svojho volebného potenciálu ... a prezidentské voľby sa blížia.

Uhlíkové cla sú zelená hlúposť Uhlíková daň je na svete. EU schválila ďalší balíček zelenej legislatívy. Vedľa spoplatnenia emisií z vykurovania budov, emisií z cestnej dopravy a vedľa zrušenia bezplatnosti emisných povoleniek dochádza i k zavedeniu tzv. uhlíkového cla.

Je to pokus zdražiť všetko, čo v akejkoľvek podobe obsahujú uhlík. Uhlíkové clo údajne bojuje s globálnym otepľovaním. Účelom je obmedziť výrobu či spotrebu produktov s uhlíkom. Tento zámer je nezmyselný. Politicky je to výkrik pánov Al Gorov, Timmermansov, Leyenových v ich boji s ľudskou slobodou a životnou úrovňou ľudí žijúcich na zemeguli. 

O genocíde v Prahe V Prahe štátny zástupca obžaloval učiteľku základní školy v Prahe 6 za „popieranie genocídy, kedy žiakom predniesla svoj výklad situácie na Ukrajine“. Koľko ľudí toľko názorov. Verejnosť v Česku, a to sa týka aj Slovenska názorovo rozdelená na vládnu názorovú „menšinu“ a na zbytok „väčšiny“. Na konflikt na Ukrajine je možno mať rôzne názory aj pri rezolútnom odmietaní hrôz, ako dôsledok vojenského konfliktu s dôrazom na čo možno najrýchlejšie ukončenie a dosiahnutie pokoja zbrani.

Zneužívanie slova genocída je šokom pre českú verejnosť. Na vyslovenie takéhoto obvinenia by bolo treba zvukový záznam výkladu pani učiteľky. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie možno spájať, že jej zmienka o Ukrajine nie je v súlade „s oficiálnym názorom toho, ako sa o Ukrajine vyslovuje napr. česká ministerka obrany Černochová (u nás Naď).

Týmto výrokom by hrozilo H.Kissinger, keby povedal o Ukrajine, že treba zastaviť konflikt a uvažuje o priatí statu quo na bojisku, ako východisko pre ďalšie jednanie, schvaľuje tým genocídu? Prešiel by základnou školou v Prahe 6? Neudal by ho niekto?

Osem členských štátov EÚ Bulharsko, Česko, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko naliehajú na Brusel, aby zrušil plánované nové emisné limity pre vozidlá. Upozornili pritom, že ohrozujú investície. EÚ koncom minulého roka navrhla zmeny, známe ako emisná norma Euro 7, na zníženie emisií z nových vozidiel predávaných v Európe s prísnejšími limitmi na oxid dusíka a oxid uhoľnatý. Limity by mali vstúpiť do platnosti v júli 2025.