Pred zasadaním GLOBSEC 2023 sa zverejnili údaje z prieskumu verejnej mienky, ktorá   skúmala postoje ku kľúčovým pravdivým aj manipulovaným príbehom o vojne na Ukrajine, postoji ku NATO, EÚ, demokracii a pandémii (K19).

 

"Zatiaľ čo v roku 2022 mala vojna na Ukrajine na verejnú mienku značný vplyv, v tomto roku výsledky prieskumu skôr ukazujú prehĺbenie rozdielov medzi viac a menej odolnými krajinami. Najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívnom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko" povedala riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu D.Hajdu.

"Zmena postojov na Slovensku medzi rokmi 2022 a 2023 je prekvapivá. Podpora členstva ku NATO klesla zo 72 % na 58 % a dôvera v členstvo v EU kleslo zo 77 % 64 %.

Spoločnosť sa rozdelila, 40 % ľudí pripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku, 34 % považuje USA za pôvodcu, ktoré Rusko provokovalo a 17 % si ju spôsobila Ukrajina. 

Priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 %, najviac členstvo podporuje 94 % Poliakov a na opačnom konci s 58% je Slovensko a Bulharsko.

Najnižšia dôvera štátu

Slovensko je príkladom dôsledkom vládnutia Matoviča a Hegera, ktoré vyvoláva politicky chaos, svojou neodbornosťou zmätky a nešváry v 4K koalícii. Z toho vyplýva nedôvera ku inštitúciam, spoločnosť je náchylná veriť dezinformáciám­ a silným politickým aktérom, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech.

„Na Slovensku historicky najnižšiu mieru dôvery v inštitúcie ma vláda, ktorej dôveruje len 18 % respondentov. Nedostatok dôvery vytvára živnú pôdu pre časť opozičným strán pre kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva,“ vysvetlila Katarína Klingová, senior analytička GLOBSECu.  

Ponaučenie s COVIDom       

Neprekvapuje, že narastali dezinformácie týkajúce sa zdravia, ktoré sa šírili počas pandémie K19. Všetko sa začalo pri K19, kde nastával rozpor pri porovnávaní oficiálnych (vládnych) informácií o K19, ktoré neboli v zhode s alternatívnymi médiami. 

Približne 37 % obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti K19 zvyšujú riziko predčasných úmrtí, 56 % podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb, ako je K19 a rakovina.

Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy, mali by sme túto nedôveru  riešiť už dnes, keď pandémia ustupuje. Pandémia bola skúškou fungovania ľudí v spoločnosti svojou odolnosťou, životaschopnosťou, hodnotovým nastavením i skúškou charakteru menšiny politikov a väčšiny ľudí práce.  Hovorí sa, že hlúpy človek sa učí na vlastných chybách, no múdry človek sa učí na chybách druhých.

Historické porovnanie

Tu sa hodí porovnať čo sa alebo či sa niečo zmenilo v našom myslení pred a po roku 1989. Pred rokom 1989 doma o Rusoch v zlom, v škole „v dobrom“. Po roku 1989 sme si na chvíľu vydýchli, potom doma sme o NATO v zlom a v škole o Západe „v dobrom“. Tak ako pred rokom 1989 aj po roku 1989 sme si priali to isté, aby si nikdy nemuseli niesť traumu záťaže s prítomnosti cudzích vojsk na našom území. Je bolestivé, ak dnes vítame cudzie vojska na našom území, včera nepriateľov a dnes „víťazov“. Potom sa nečudujme, že jednoduchí ľudia sú zmätení, keď babka na lazoch ma v hlave chaos.