Krym je polostrov, ktorí leži na severnom pobreží Čierneho mora. V antike bolo územie označované ako Tauridský Chersonézos, v stredoveku Taurida a dnes sa používa Krym.
Krymský polostrov a okolité priľahlé oblasti koncom 18. storočia za vlády Kataríny Veľkej obsadilo dovtedy Tatársky Krym, bývalého vazala Osmanskej ríše Rusko. V rokoch 1853 – 1856 došlo ku Krymskej vojne, v ktorej bolo Rusko porazené. Krym však zostal pod Ruskou správou. Počas ruskej občianskej vojny sa tu sústredili proti boľševické sily (generál Vrangeľ), ktoré však boli porazené a prinútené odísť mimo Ruska.
Cez druhú svetovú vojnu bol Krym okupovaný nemeckými vojskami. Nemeckému útoku od jesene 1941 do leta 1942 odolával prístav Sevastopoľ. Sovietske vojská pokúšajúce sa obliehaný prístav vyslobodiť boli zablokované na polostrove Kerč, kde bola väčšina z nich na jar 1942 zničená. Sovietske vojská napokon Krym oslobodili na jar 1944.
V roku 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku bol Krym vyčlenený z Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a administratívne pričlenený do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.
Paradoxne po Stalinovi sa nástupcom stal Ukrajinec N.S.Chruščov. On veľkoryso daroval Ukrajine Krym. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Krym súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika. Dnes sa nesú dôsledky z tohto rozhodnutia.
V marci 2014 Krym obsadili ruské jednotky. Krym bol po spornom referende formálne pričlenený do Ruskej federácie, ktorej súčasťou je de facto do súčasnosti. Jeho územie si naďalej nárokuje Ukrajina.
24.februára 2022 za účelom rozšírenia územia Ruska na úkor Ukrajiny vnikli ruské vojska na Ukrajinu a začala sa ruská invázia.
To, čo sa stalo na Ukrajine, je nešťastie, hrôza a tragédia. Tu treba pripomenúť pozadie kde a kto pohol toto diplomatické kyvadlo do pohybu. Všetko začalo sa v apríli 2008 na samite NATO v Bukurešti, kde americký prezident George Bush a britský premiér Gordon Brown pretlačili, aby Ukrajina bola prijatá do Severoatlantickej aliancie.
Vedelo sa, že ide o vychýlenie doterajšieho politicko – strategického systému, že to môže mať nežiaduce následky. Mnohí politici argumentovali, ale neuspeli. Tam treba hľadať začiatok vojenského konfliktu. Všetko ostatné už bolo následkom tohto rozhodnutia. Rusko sa cítilo ohrozené závermi samitu a dielo „skazy“ sa začalo.