Čo si máme myslieť o letnej olympiáde v Paríži, keď olympijský oheň ponesie v Paríži žena prezlečená za muža. Starostka Paríža je na to hrdá, čo na tom, že čelí veľkej kritike.

Súčasná „veda“ vymyslela bezbolestnú a rýchlu zmenu kultúry na pseudokultúru za prispenia  súčasných „katalyzátorov“ - slobody a demokracie. Atakom na demokraciu je strata úcty k autoritám, nedocenenie či spochybňovanie výsledkov volieb, mať iný názor ako ma tá správna menšina či zavádzanie nových idei, ktoré degradujú kultúru tvorenú históriou. 

Nedefinované spoločenské a verejné pozadie stále viac a rafinovane podsúva ľuďom slobodnú tvorbu, ktorá je za hranou vkusu. Takto sa vytvárajú nove cesty pre podsúvanie nekultúry do liberálneho a vzmáhajúceho progresívneho sveta, kde nenávisť všetkých a vo všetkom posúva toto „učenie“ do strachu z budúcnosti, destabilizuje duševné zdravie spoločnosti či rozkladá rodinu.

Nenápadná starostlivo koncipovaná elitná teória cielene dopadá na mladú generáciu, ktorá je oklamaná, ktorá sa vo svojej bezstarostnosti v nej stráca. Zoberme si, akú cenu platíme tým, že mládež ma možnosť v nezrelom veku priehrštím využívať bezbrehú slobodu v prístupe na sociálne siete vďaka mobilom.

Medzi politicky kontroverzné podujatia v Európe v 21. storočí patrí i hudobná súťaž Eurovízia. Kto neverí, nech si pripomenie tohoročný 68.ročník Eurovízie vo švédskom Malmö, kde Eurovízia už po koľký krát bolo spolitizované podujatie.

Víťazom sa stal švajčiarsky spevák Nemo v sukni. Práve história ako sa mení súťaž Eurovízie, nám dáva poučnú časovú os podľa jednotlivých ročníkov. Takto dostávame „výnimočné“ zrkadlo ako sa menila kultúra v čase.   

Na provokáciu sa zvlášť dobre hodia politické témy – a tie sa objavujú pravidelne, hoci EU cez vysielateľov (EBU) ako organizátor oficiálne deklaruje, že ide o nepolitickú súťaž. Tento postoj sa však využíva selektívne, čo umožňuje vidieť politizáciu tam, kde je záujem a nevidieť tam, kde netreba.

V roku 2014 dvadsaťpäťročný rakúsky transvestita zvíťazil v súťaži v Kodani, ktorú sledovalo približne 180 mio divákov v 45 krajinách. Rakúšan Thomas Neuwirth, ktorý na pódiách vystupuje ako bradatá speváčka Conchita Wurst, sa stal víťazom sobotňajšej súťaže Eurovízie s piesňou "Rise Like A Phoneix".

Dvadsaťpäťročný rakúsky transvestita, ktorého symbolmi sú podľa agentúry DPA upravená brada, parochňa s dlhými vlasmi a ženské večerné šaty, zvíťazil v súťaži, ktorý sa na pódiu objavil s motýlími mihalnicami a v topánkach s vysokými podpätkami vyhral.

V roku 2015 donútili arménsku účastníčku k zmenám kvôli jej piesni „Nepopieraj!“, ktorá  pripomína tému genocídy Arménov zo strany Turkov po roku 1915, a to bolo pre EBU neprijateľné.

V roku 2016 EBU neprotestovala, keď zvíťazila ukrajinská speváčka Džamala s piesňou „1944“. Pieseň bola pritom priamou obžalobou Moskvy kvôli sovietskym zločinom proti krymským Tatárom z roku 1944. Pritom Džamalu v počte bodov od divákov Eurovízie predbehol ruský účastník súťaže Sergej Lazarev (361:323). Džamala však nakoniec zvíťazila vďaka hlasovaniu netransparentne kreovaných komisií za jednotlivé štáty.

V roku 2017 ukrajinské orgány zabránili ruskej zástupkyni Júlii Samojlovej v účasti na Eurovízii, oficiálne kvôli tomu, že vstúpila na územie Krymu bez vedomia ukrajinských orgánov.

V roku 2018 zvíťazila izraelská speváčka Netta Barzilay, ktorá navštevuje i územia okupované Izraelom. Záverečný odkaz víťaznej izraelskej speváčky na podujatí znel „Budúci rok v Jeruzaleme!“.

V roku 2019 Ukrajina stiahla svoju zástupkyňu po tom, čo tá odmietla podpísať zmluvu, ktorá by jej dočasne bránila hrať v Rusku. V roku 2021 sa EBU ako príliš politická zdala pieseň „Ja ťa naučím“ z Bieloruska, pretože sa niektorým osobám javilo, že sú tým zosmiešňované protivládne protesty v krajine. A hoci Bielorusi nakoniec text zmenili, EBU ju vylúčila kvôli obmedzovaniu slobody v krajine.

Po roku 2022 bolo vylúčene Rusko kvôli invázii na Ukrajine.

V roku 2024 Eurovíziu zasiahla diskvalifikácie z politických príčin kvôli vojne v Gaze. Vylúčenie Izraela z Eurovízie požadovalo mnoho demonštrantov počas konania súťaže priamo v Malmö. Vo Veľkej Británii sa zasa mnoho umelcov obrátilo na britského zástupcu v súťaži Olly Alexandra, ktorý následne vyzval na prímerie v Gaze. Nedobre pôsobilo, že izraelská zástupkyňa Eden Golan mala pôvodne spievať pieseň „October Rain“ (Októbrový dážď) čo malo byť reminiscencia na útok Hamasu zo 7.10.2023. EBU. Speváčke prikázali zmeniť text, čo tá po dlhšom váhaní urobila.“ K vylúčeniu Izraela zo súťaže však nedošlo. Do budúcna však bude zaujímavé, ako sa EBU k účasti jednotlivých štátov postaví. Vylúčenie Ruska či Bieloruska a súčasná účasť Izraela bude pri narastajúcom počte obetí v Gaze len ťažko udržateľná.  

Z napísaného je zrejme, že  Eurovízia nehľadala najlepšiu pieseň, ale čo najväčšiu provokáciu. Za cieľ ma priťahovať pozornosť média prostredníctvom odevov, zdôrazňovania rodových tém, ale aj ďalších provokácií, ktoré zoslabujú význam rodiny.  

Generácie pred nami mali iné povojnové plány. Zakladatelia EU by sa v hrobe obracali a neverili by ako prokultúrna Európa sama sebe hádže polena pod nohy, ako navodzuje   monotóniu apatie progresivizmu. Nehrozí podľa trendu, že júnové voľby do EP môže byť poslednými? Umenie stráca sa na úkor politiky a progresívnemu vnímaniu sveta.  Víťazom nie je najlepší z najlepších umelcov, ale zvíťazí ten, kto do umenia vtlačí čo najviac politiky. 

Dokedy budeme nechať ničiť náš normálny svet tzv. progresívcami, ktorí si myslia, že majú patent na rozum a morálku? Progresívci sa cítia sebavedomí svojou neomylnosťou a citlivosťou byť kritizovaní.

Samozrejme, že len v tom prípade, ak je to v duchu ich chorých predstáv,“ píše Anna Belousovová. Z týchto rozhodnutí EBU je zrejme, že sa zameriava predovšetkým na mladých, čo nie je náhoda. Úlohou je vychovať nových ľudí. Kedy sa zastaví toto šialenstvo!

Jediným návratom k normálnosti bude návrat k normálna ideová politika a ku korektnej politickej diskusie. Treba viac pokory, ktorá plodí dôveru, zodpovednosť k svojim rodinám, priateľom, kamarátom a spoločnosti.

Dôvetok na zamyslenie Kto pozná životopis ruského spisovateľa Leva N.Tolstoja, ktorý bol ruským šľachticom, ktorý vlastnil rozsiahle pozemky a veľké bohatstvo vie, že všetko venoval chudobným,  ľuďom bez domova a ďalším potrebným, sám žil skromne. Nech jeho vyslovená a napísaná múdrosť nám svieti ako svetielko nádeje na konci tunela:

„Ukáž mi vieru vo svojich činoch. Pokiaľ cítiš bolesť, žiješ, pokiaľ cítiš bolesť druhých, si ľudská bytosť“