Upozornil, že EÚ hrozí rozpad alebo paralýza, pričom alternatívou je užšia integrácia. EU sa musí zamerať na tri kľúčové otázky• preklenutie priepasti v oblasti inovácií v porovnaní s USA a Čínou

•  vypracovanie spoločného plánu na prepojenie cieľa dekarbonizácie so zvýšenou konkurencieschopnosťou
•  posilnenie bezpečnosti Európy a zníženie jej závislosti od zahraničných ekonomických mocností
• preklenutie priepasti v oblasti inovácií v porovnaní s USA a Čínou
•  budúcnosť EÚ zhrnul do troch možností - rozpad, paralýza, integrácia

Konkurencieschopnosť EU si bude vyžadovať ročné financovanie od 750 do 800 mld € na projekty, ktorých ciele už EÚ schválila. Časť týchto peňazí by mala pochádzať zo súkromných zdrojov, ďalej by mali byť zaistené verejnými investíciami vrátane nového spoločného dlhu vytvoreného špeciálne na financovanie kľúčových spoločných projektov.

Správa M.Draghiho bola rozporuplne prijatá. Na pochopenie myšlienok Draghiho plánu je dobre poznať a konfrontovať ich s myšlienkami uznávaných autorít.

J.Weigl,  V.Klaus S Draghim súhlasia v kritickom pohľade na súčasný vývoj v EU, ktorý v rozpore do omrzenia nám vtĺkajú optimistickú oficiálnu propagandu vedúcu k nezadržateľnému  zaostávaniu, chudnutiu a strate pozícii vo svetovom hospodárstve a strate politického vplyvu.

EU sa katastrofálne prepadá, zaostáva za USA a Čínou v tempe rastu ekonomiky, objeme investícii, vo vývoji produktivity práce, inováciách, demografickom vývoji ...

Príčiny sú v nedostatočnej integrácii, prílišnej a decentralizovanej regulácii a nedostatočnom objeme investícii v kľúčových oblastiach pri naplňovaní stereotypného sprofanovaného hesla „Viac Európy“.

S Draghiho správou je možné súhlasiť v predpovedi o tragickom smerovaní EU vedúceho k nezadržitelnému úpadku. Vo všetkom ostatnom preukázal, že európske euroelity nie sú schopné vyjsť z labyrintu etatistického socializmu, ktorému prepadli, a že je pre ne ľavičiarsky zelený progresivizmus neprekročiteľnou hranicou, za ktorou sa neodvažujú ani podívať.

Staršia generácia u nás si musí nad týmito elaborátmi pripadať ako prebudená vo svojej rannej mladosti, kedy komunistickí kvazireformátori znekľudňovali evidentným hlbokým zaostávaním centrálne plánovaným systémom, rovnako meditovali o oživovacích metódach prísne v duchu mierneho pokroku v neprekročiteľných medziach marxistickej ortodoxie.

Rovnako ako dnes Draghi i oni videli spásu v podpore technologického rozvoje, ktorý vtedy nazývali vedecko-technicku revolúciu. Ale príčina vtedajšieho zaostávania nebola v nepochopení významu technologických inovácií. Príčinou bolo centrálne plánovanie a vôbec samotná podstata vtedajšieho „reálneho socializmu“. Dnes je to isté. Príčinou fatálneho zaostávanie EU je etatistický model prestavby spoločnosti, v zásade socialistický, centralistický a dirigistický, ktorý súčasná EU presadzuje a uskutočňuje.

Tak ako brežnevovski reformátori v medziach zákona, tak Draghi nijako nespochybňuje základne stavebné kamene EU dneška – bez uhlíková budúcnosť a dotačný dirigizmus. Naopak, chcú ich ešte viac.

Hlavne návrat ku slobodnému trhu, hlavne nie tržnú alokáciu zdrojov. Byrokrati ako on, nie trh, budú vyberať víťaza a porazených, oni budú určovať, ktoré odvetvie je perspektívne, a ktoré nie. Iba sa to má nejako nevysvetliteľne robiť lepšie ako dnes. Hlavne je potreba sa ešte viac zadlžiť ako dnes, pokiaľ možno celounijne. To vadí Nemcom a Holanďanom, pretože vedia, že by museli platiť za ostatné unijné bankroty. Ale to je iba jedna časť problému.

Odbočme a pripomeňme si, že našu zadlženosť spôsobilo trio MH+O, ktorí predčili a uviedli myšlienky Draghiho do života. Ako píše ekonomický portál Trend, trojica zvýšila štátny dlh Slovenskej republiky (teda nás všetkých) o závratných 18,9 mld €. V prepočte na obyvateľa je to 3500 € na hlavu. Stačili im na to iba tri roky. To možno bude aj nejaký rekord. Za obdobie od marca 2020 do mája 2023 dlh na jedného Slováka dosiahol viac ako 12-tisíc €. Tu sa rodila nášľapná mína pri tvorbe štátneho rozpočtu 2025.

V máji 2023 nastúpila úradnícka vláda prezidentky Z.Čaputovej, ktorú viedol v súčasnosti zástupca PS v EP Ľudovít Ódor. Tu treba dodať, že úradnícky minister financií M. Horváth po nástupe potvrdil, že „verejné financie sú (pozn. po Matovičovi a Hegerovi) historicky v najhoršom stave“. Následne si podľa dostupných informácií Ódorova vláda požičiavala na trhoch dvakrát. Hneď v júni po nástupe 2 mld €,v septembri ďalších 760 mio €. Spolu si teda Ódor v mene SR požičal 2,76 mld €

Draghimu ani slovom v jeho údajnom boji proti preregulovanosti EU nevadí povinná tzv. taxonómia pri rozhodovaní finančných inštitúciách o alokáciu zdrojov. Nevadí mu absurdné zelené ciele EU, ktoré vyvolávajú umelou drahotu, likvidujú konkurenciu schopnosť a definitívne ťahajú EU do ekonomického prepadlištia.

Draghi a jeho správa len odvádza pozornosť a vyvoláva chybné diskusie. Budovať prosperitu v dnešní EU už nikto nechce. Jej elity keď tak chcú zabrániť v prosperite iným častiam sveta, aby EU tak viditeľné nepredbiehali.

Dnes sa vedie boj o to, či sa tejto perverznej ľavičiarskej ideológii, ktorá ovládla súčasný Západ, podarí podriadiť si celý svet. Väčšina normálnych ľudí v Európe a inde  s tým nesúhlasí. O tom je dnešný zápas. Draghi a jeho správa sú iba falošným hlasom na púšti, ktorý v skutočnosti radí pokračovať po stále rovnakej zlej ceste.

Celá vec je totiž ďaleko horšia, než za starého reálneho socializmu. Vtedajší papaláši chceli zvyšovať životnú úroveň svojich spoluobčanov a prosperitu svojich krajín, iba nerozumeli, že v ich starom systému je to vylúčené. Súčasne progresívne západné elity, ich ideológie stoja v pozadí fungovania dnešných európskych inštitúcii, takéto ciele nemajú. V základe ich ideového presvedčenia, ich korene je možné vysledovať na barikádach študentskej revolty na západoeurópskych univerzitách v roku 1968, je pôvodne mafistická predstava o prospešnosti pokrokovej spoločenskej askéze, revolučnej chudoby a potreby permanentnej aktivizácie ideologicky zapracovaných más. Všetko to sa pred našimi očami deje.

George Soros: EU hrozí rozpadom ako Sovietskemu zväzu, tvrdí Soros, chce jej reformu. Miliardár a filantrop kritizuje pomery, ktoré panujú v EU.

EU hrozí rozpad podobne ako Sovietskemu zväzu. Vedenie EÚ pripomína sovietske komunistické politbyro, strany na národnej a európskej úrovni zlyhávajú.

Teraz chce burcovať proeurópske sily. Európa odchádza námesačne do zabudnutia a jej ľud sa musí prebudiť, než bude neskoro. Ak tak neurobí, EU pôjde cestou Sovietskeho zväzu v roku 1991.

Ani naši vodcovia ani obyčajní občania zrejme nepochopili, že prežívame revolučný okamih," začína v britskom denníku The Guardian svoj názorový článok Soros, podľa ktorého znova čelíme obdobiu "radikálnej nerovnováhy".

Vplyvný americký miliardár maďarsko-židovského pôvodu sa zastáva EÚ, ale zároveň volá po jej reforme, ktorú prirovnáva ku "zmene srdca". 

"Súčasné vedenie EÚ pripomína politbyro z doby, kedy sa Sovietsky zväz zrútil - pokračuje vo vydávaní nariadení, ako keby boli stále relevantné," napísal nezvyčajne ostro. Podobné paralely medzi EÚ a ZSSR viedli už skôr rôzni euroskeptici, vrátane českého exprezidenta Václava Klausa.

Soros nepriblížil, kto je oným kritizovaným vedením EÚ. Z kontextu však vyplýva, že sa oprel do 27-člennej EK.

Kaczynski - znovuzvolenie Donalda Tuska za stáleho predsedu Rady, napriek odporu Varšavy, vyvolalo kritiku poľskej vlády. Kaczynski varuje, že Únii príliš dominuje Nemecko a je na ceste k rozpadu.

etatizmus – prehnané zdôrazňovanie funkcií štátu; etatizácia – zoštátnenie, prevod neštátneho majetku do vlastníctva štátu

taxonómia - nariadenie o taxonómii je systém klasifikácie hospodárskych činností, ktorý určuje, ktoré podnikateľské aktivity sú považované za udržateľné.

alokácia zdrojov je spôsob, akým ekonomika rozdeľuje svoje zdroje (svoje výrobné faktory) medzi potenciálne varianty využitia tak, aby vyrobila určitý súbor finálnych statkov. Rozloženie aktív, zvyčajne podľa typu cenných papierov, môže to byť diferencované aj podľa regiónov alebo meny či priemyselných odborov.

Zdroj: hnonline.sk, ereport.sk