Súčasne vzťahy sú ohýbané opozíciou a ich ovládanými médiami. Opozícia všade, a za všetkým vidí Fica. Oni ho nenávidia iba preto, že sa nedíva na svet optikou liberálno – progresivistickou. Oni takto svojou nenávisťou rozdeľujú spoločnosť a považujú ho za brzdu ich slobody.

Klinom do spoločnosti bola privatizácia, ktorá priniesla rozdelenie spoločnosti, na menšinu bohatých privatizérov a väčšinu ľudí práce.  Revolúcia  priniesla aj stratu zamestnania, stratu úspor v masívnej inflácii nasledujúcich rokov, nárast kriminality, stratu spoločenskej stability. Politika rozdeľuje priateľov či rodiny. „Vyvolení“ si pomáhali ako vedeli, včera štátny majetok, ktorí patril všetkým, zo dňa na deň dostal sa do súkromných rúk a vytvorila sa menšina majetných.

Zásadnou „novinkou“ je, že začína sa pomaly dostávať do života snaha hamovať slobodu slova. Nie je aj preto, že význam politických strán sa zoslabuje a „cítiť“ ústup od  politického straníctva ? Overená politická idea platí aj v XXI. storočí – tam, kde nie sú myšlienky, nemôžu byť nositelia. S týmto súvisí aj nežiaduca asimilácia politických kádrov. Máme mladých politikov, ktorí túžia po politickej sláve. Zabúda sa, že mladé kádre bez odborného vzdelania, praxe a arcibuskup B.Bober by pridal, že aj bez Boha.    sú brzdou rozvoja spoločnosti.

Tragédiou je, že v súčasnosti silnie tlak na politické strany, považujú ich za nahraditeľne  či zbytočné. Ak tomu uveríme, potom pád do politickej jamy sa bude urýchľovať. Tu každá rada je zbytočná. Každý mudrlant si môže založiť stranu a dostať ju do parlamentu. Čím ich bude viac, tým väčší bude chaos.

Zaráža, že vedome zväčša liberálne a progresívne strany považujú všetko čo má slovenské prvky, čo súvisí s národnou hrdosťou či naším jazykom, štátnymi symbolmi boli a sú zosmiešňované a odmietané.  

Ak politici sa nezbavia nežiaducej traumatizujúcej polarizácie spoločnosti  (pozor polarizácia nie je diskusia !!!), nezačnú diskutovať, vnášať do diskusie zrozumiteľnosť a hlavne reálnosť, čo diváci či čitatelia žiadajú. Ak nepríde náprava, múdri slovenského politického neba „nevstúpia“ do seba, potom môžu tí, ktorí stáli na začiatku tejto „revolúcie“ a slávili triumfálnu zmenu, a tí ktorí včera prehrali, môžu zažiť obnovenú slávu.

Na záver nech odznejú slova pokoja a lásky, ktoré predniesol košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober „Naša spoločnosť sa aj po toľkých rokoch potrebuje učiť takým postojom, ako je súcit, blízkosť, prajnosť, pokora či úprimný záujem o blížnych. Ako kresťania uvažujme a konajme vo svetle evanjelia, lebo evanjeliový pohľad nám dá pravý zmysel pre realitu a vzťahy. Obohatí nás múdrosťou i odhodlaním prekonávať múry.