Komunálny politik je verejný funkcionár, ktorý okrem zákonnej povinnosti by mal mať aj osobný záujem zverejniť všetko o svojom majetku, ale aj o spôsobe jeho nadobudnutia počas aktívneho výkonu verejného funkcionára.

Ústavný zákon č.357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa vzťahuje aj na primátora mesta a poslancov zastupiteľstva. Počas výkonu funkcii je povinnosť do 31.3. podať písomne oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. Pre občanov mesta je potrebné vedieť, že je zriadená komisia mestského zastupiteľstva, ktorá prijíma oznámenia o majetkových pomeroch primátora a poslancov, skúma jeho zosúladenie so zákonom, a zároveň je povinná poskytovať informácie o týchto oznámeniach každej osobe v rozsahu zákona o slobodnom prístupe k informáciách.

Zákon platí cca 5 rokov. Verejný funkcionár má okrem iných povinnosti aj tieto:


·    povinný je pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem
·    nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom
·    musí sa zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore so zákonom
·    nadobudnúť majetok od štátu inak ako vo verejnej súťaži alebo verejnej dražbe
·    nesmie uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve a nadobudnúť akcie  na  doručiteľa inak ako dedením
·    ak sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný  oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpil

Zákonodarca sa nádejal, že účinnosť a zmysel zákona bude ako neviditeľná ruka spravodlivosti, ale asi to nedoviedol do zdarného konca. Problémom je, že  nie je spoločenská vôľa, a to už nehovorím o politickej vôli prijať transparentné, účinné a vykonateľné pravidlá. Dôvod? Ten najpodstatnejší tkvie v poznaní, že poslanci NR SR neprijmú na seba „bič“, to znamená, že


·    nie je záujem zo strany verejných funkcionárov povedať, čo vlastnia
·    nie je záujem verejných funkcionárov, aby sa vedelo o ich majetkovom prospechu počas výkonu funkcie
·    nie je záujem zo strany verejných funkcionárov, aby verejnosť vedela o možnom rozpore záujmov pri ich výkone funkcie, či neuprednostňujú osobný záujem pred verejným

Predpokladal som, že každý rok by sa mala Správa o činnosti a výsledkoch komisie prerokovať v zastupiteľstve. Od kedy bola komisia zriadená, nestalo sa tak. Že by bola pravda, čo si vrabce na Mestskom dome čvirikajú, o nestatočnosti niektorých poslancov. Údajne dôvodom že vraj je, že sa neunúvajú odovzdať priznanie? Ak by správa bola prerokovaná, a povedaná pravda, a nič len pravda, uverím ja, a so mnou uveria aj obyvatelia mesta. Potom nebudú v meste zbytočné šumy. Čo je ale najpodstatnejšie, potom by vrabce na streche mali o jednu tému menej. Pravda sa môže zamlčať, ale nie na dlho. Potom okrem pokuty príde aj hanba. Že by v Čadci už neplatilo, že jedine pravda nás uzdraví?

Kto má čisté svedomie, nemá problém s podaním majetkového priznania. Funkcionári, ktorí prišli k majetkom nezákonne, majú pred termínom jeho podania zlý spánok. Keby poslanci NR SR boli na seba prísnejší a nestranní ... ale to aspoň teraz Slovensku nehrozí. Lebo ak sa jedná o ich záujmy, vtedy ako jeden v naplnení toho  známeho proletárskeho - „ Všetci poslanci, spojte sa“, bez rozdielu vyznania, rasy, ideológie, pohlavia, lebo ich záujmy sú v ohrození. Pripomína mi to bájku o celej ovci a sýtom vlkovi.

Otázkou zostáva, či na sledovanie majetkových priznaní verejných funkcionárov nemal byť ak nie vytvorený samostatný úrad, tak rozšířit právomoci o túto agendu už jestvujúci úrad, aby sa tento proces objektivizoval.

Pokiaľ to nebude pod kontrolou objektívnej a nestrannej inštitúcie, potiaľ majetkové priznania budú iba zalepením oči demokracii.