Významným gestom v medziľudských vzťahoch v našej kultúre je podanie ruky. Z psychologického hľadiska patrí podanie ruky ku gestám prvého dojmu. Vyjadruje určitý postoj, ktorý máme k osobe, s ktorou komunikujeme, odráža vnútorné nastavenie účastníkov a taktiež je symbolickým potvrdením pri vytvorení zhody.

 

Na ocenení študentov, ktorých prijal prezident v pondelok13.1.2025 bol aj ocenený študent s ukrajinskou pripnutou ukrajinskou stuhou , ktorý odmietol podať ruku prezidentovi. Dôvodom bolo, že  ma s prezidentom osobný a politický problém. Jeho obranou bolo, že pre neho je klamár a podvodník, že dostal sa do prezidentského paláca údajne podvodom a klamstvom na ľuďoch. Je to obohraný evergreen populistických sľubov o laxných potravinách a lacnom plyne, ... ktorí populisti opakujú po každých voľbách.

 Priamo a zrozumiteľne sa k aktu nepodaniu ruky študenta prezidentovi zamyslel Robert Fico. Začal skúsenosťou zo života. Keby som sa ako študent doma sťažoval na učiteľa, že ma vyťahal za vlasy, mama by mi vrazila dve facky, lebo učiteľ mal vždy úctu a pravdu. Sorosovské médiá rozkladajú štát v priamom prenose. Ktokoľvek, bez ohľadu na to, či niečo dosiahol, je dobrý, keď znevažuje štát a jeho predstaviteľov. Aj o tomto budú najbližšie voľby.

Nebudem mudrovať a poviem, čo by som urobil, keby mi môj minister školstva zorganizoval podobné podujatie a jeden z ocenených študentov by mi nepodal ruku ako jednému z troch najvyšších predstaviteľov štátu.

Po prvé, spýtal by som sa ho, či mal detskú izbu. Po druhé, čo ho naučili jeho rodičia, a po tretie, zobral by som mu ocenenie a poslal pred všetkými médiami tam kam patrí. A na záver, by som sa ministrovi školstva poďakoval za spoluprácu. Prezident urobil chybu, ak povedal, že študenta rešpektuje. Tu nie je čo rešpektovať.

K zdanlivej „nevinnej“ roztopašnosti študenta veľkého dosahu sa vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Demonštratívne odmietnutie podania ruky prezidentovi Slovenskej republiky považujem nielen za smutnú vizitku slovenskej reality, ale najmä za nemiestny zneucťujúci prejav k autorite a vážnosti prezidenta Slovenskej republiky.

Tu je potrebné zamyslieť sa nad neúctou a nezdvorilosťou.

Neúcta je nedostatok prejavu úctivosti, zdvorilosti, vážnosti, zneváženia niekoho a niečoho, ďalej je tu neúcta absolútna  k ľudskému životu, prejav veľkej neúcty  k hlave štátu, ohradenie voči neúcte či správaniu svedčí o neúcte k tradičným hodnotám.

Nezdvorilosť (opak úcty) k rodičom, k ženám, voličom, i nízkemu právnemu vedomiu, k zákonom.

Tu si treba pripomenúť, že spoločnosť je zrkadlom stavu obyvateľov, ktorí majú nadbytok bublín bez obsahu. Pripomínajme si, že slobodu získame až keď sa vzdáme túžby po istotách.