Prednedávnom sme žili v domnení rozmachu trhov, súkromného vlastníctva a „slobodnej“ konkurencie. Kapitalizmus sa zdal byť pokriveným ekonomickým vývojom, ale čo ak už nežijeme v kapitalizme? Nie tak dávno sme verili, že internet oslobodí ľudí, zrovnoprávni šance a prinesie spravodlivejšiu spoločnosť. Dnes však žijeme v období, keď sa technologické platformy stali novými pánmi sveta. Sú bohatšie ako štáty, ovládajú prístup k informáciám, diktujú obchodné pravidlá, formujú verejnú mienku, pričom ich nikto nekontroluje a takto vykvitol technofeudalizmus.
Technofeudalizmus nie je víziou vzdialenej budúcnosť, ale realitou do ktorej sa denne prebúdzajú miliardy ľudí. Do sveta, ktorý neovládajú a sú v ňom monitorovaní, ovplyvňovaní a triedení. Podobne ako v stredoveku nevoľníci obrábali pôdu pánov, dnes tvoríme hodnotu pre technologické giganty, často bez nároku na podiel z jej výsledkov. Ak chceme uchrániť slobodu, ľudskú dôstojnosť, nestať sa digitálnymi poddaným, musíme pochopiť, v akom systéme žijeme a kto sú jeho noví feudál.
Pojem technofeudalizmus sa začal dostávať „do obehu“ začiatkom 21.storočia. O technofeudalizme začal hovoriť bývalý grécky minister financií Grécka Rai Varoufakis. Zastáva prelomový pohľad, že sme svedkami konca trhového kapitalizmu v súčasnej podobe. Trh už prestal fungovať na princípe konkurencie a výmeny, ale na báze prístupu k dátam a infraštruktúre. Kto to má – vyhráva. Technofeudalizmus sa chápe ako „analyticky rámec“, ktorý opisuje, ako v súčasnom svete mení distribúcia moci, bohatstva a kontroly. Mazon, Google, Meta, Microsoft, Apple sa javia ako internetové giganty, nefungujú ako trhové trhové firmy, ale ako digitálne panstva, v ktorých „poddaní“ teda používatelia, predajúci a tvorcovia obsahu, pracujú podľa pravidiel, ktoré si sami neurčujú. Nemajú pritom možnosť voľby, nemôžu sa dohodnúť na podmienkach alebo ich ovplyvniť.
Technologické giganty kontrolujú obrovské množstva dát a internetovej infraštruktúry prepojenej s reálnym svetom plným ľudí, čím získavajú moc porovnateľnú s feudálnymi pánmi stredoveku.
Ukážkovým príkladom je Amazon. Ak chce malý majiteľ predávať svoje výrobky cez túto platformu, musí platiť poplatky, podriadiť sa algoritmu, ktorí určuje poradie produktov, a ak sa mu podnikateľ znepáčil, môže byť bez vysvetlenia odstránený.
Podobný princíp „podnikania“ využíva aj YouTube, kde tvorcovia videí platformu živia, ale monetizáciu videí môže kedykoľvek vypnúť neviditeľná ruka algoritmu, v mnohých prípadoch dokonca bez ľudského zásahu.
Tento jav sa nazval dohľadovy kapitalizmus (surveillance capitalism), no technokapitalizmus ide ešte ďalej, pretože už ani kapitalizmus neexistuje v pravom zmysle. Klasická burza, súťaž, investovanie do produktivity? To všetko je vúzadi. Rozhoduje vlastníctvo digitálnych štruktúr v internetovom priestore.
Dnes si cez internetové platformy objednávame jedlo, taxi, dovolenku, čítame správy, sledujeme filmy čo komunikujeme s priateľmi, pričom každá takáto aktivita zanecháva dátovú stopu, ktorú konkrétna internetová platforma konkrétnym spôsobom predáva či monetizuje. Hodnotu jej dodávame my. V reálnom svete to pripomína prácu na panských poliach bez podielu na úrode. Nezabúdajme, lenže rozdiel medzi feudalizmom a technoeudalizmom je väčší. V stredoveku poznali svojich pánov. Dnes algoritmus obchodnej, sociálnej či inej platformy nemá meno, tvár a teda ani zodpovedosť. Rozhoduje, čo sa vám zobrazí na FB, aké ceny uvidíme na booking.com alebo či vaša taxi aplikácia našla práve TO auto.
A klasické nástroje vlád jednotlivých štátov strácajú dych, Technologické firmy minimalizujú dane (často cez Írsko, Luxembursko alebo iné daňové raje), zamestnávajú ľudí cez falošné „živností“, tvária sa ako neutrálna infraštruktúra, a pritom ovplyvňujú aj politické dianie. Nezabúdajme na škandály ako Cambridge Analytica či na to, ako sa sociálne siete stali bojiskom, cenzorom, pomocnou rukou záujmovým skupinám počas pandémie či vojny na Ukrajine.
Zuboffová, Varoufakis, ale aj ekonómovia ako M.Mazzucatová či filozofi ako Evgeny Morozov upozorňujú, že ak štát nedokáže tieto digitálne panstvá regulovať, sociálna stabilita spoločnosti sa rozpadne. Demokracia je totiž odsúdená na zánik, ak nemá kontrolu nad informačným priestorom. Zhrnutie kľúčových znakov technofeudalizmu:
• Centralizácia moci a dát
• Technologické giganty ako Google, Amazon, Meta, Microsoft či Apple kontrolujú obrovské množstvo dát a infraštruktúry, čím získavajú moc porovnateľnú s feudálnymi pánmi stredoveku.
• Bežní používatelia sú plne závislí od internetových platforiem spoločnosti bez skutočnej možnosti dohodnúť sa s nimi podmienky alebo ich ovplyvniť.
• Nájomné vzťahy vlastníctva
• Softvér, hudbu ani elektronické knihy už nevlastníme. Všetko je na prenájom cez predplatné, čím zabezpečujeme pravidelný príjem technologickým, hlavne softvérovým gigantom.
• Firmy a či jednotlivci sú závislí od platforiem (napr. Amazon a App Store), ktoré si z každého predaja berú poplatky a môžu vás kedykoľvek odpojiť.
Technofeudalizmus nie je sci-fi. Je to realita, ktorú žijeme bez uvedomovania si jej neustálej prítomnosti a bez toho, bez toho, aby sme si ju dokázali pomenovať. Ak chceme zostať slobodní, a nie stať sa digitálnym poddanými, je potrebné začať o tom nielen rozprávať. A to skôr, než nám úplne unikne kontrola nad svetom , ktorý sme si sami vytvorila. V jún 2025/48