V piatok 17. júla 2009 sa slávnostne otvorila zmodernizovaná skládka na Podzávoze, ktorej majiteľom je spoločnosť Jozef Kondek - JOKO a syn (ďalej JOKO).
Pri slávnostných chvíľach my mysľou prebehli problémy, ktoré možno na okamih v momente slávnostného aktu idú do úzadia, ale zaslúžia si, aby neboli prehliadnuté.
Snaha o vypovedanie zmluvy
Nedá mi aby som nepripomenul uznesenie zastupiteľstva č.49/2007 zo dňa 30.3.2007, kedy v tento deň okrem zrušenie najstaršej školy v Čadci na ulici A.Hlinku, na návrh poslankyne RNDr. A.Belousovovej schválilo zastupiteľstvo uznesenie, ktoré žiada vedenie mesta, citujem „ vypracovať právnu analýzu predloženej Zmluvy o zabezpečovaní zberu, prepravy, zneškodňovania a zhodnocovania komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu vrátane všetkých dodatkov s JOKO s možnosťou vypovedania zmluvných vzťahov.“
Spomínam toto uznesenie iba preto, lebo práve ním začala poslankyňa sa presadzovať v zastupiteľstve ako odborníčka na všetko. Možno sa trafím pravdy, byť majiteľom skládky, v terajšej situácii by bolo pre spoločnosť JOKO prijateľným riešením, keby mesto vypovedalo zmluvu. Ale k veci.
Rekonštrukcia a modernizácia skládky
EÚ výrazne sprísnila podmienky na prevádzkovanie skládok. Všetky skládky na Slovensku dostali výnimku do 15.7.2009. Predpokladá sa, že celkový počet skládok klesne o 57%, pri súčasnom počte 152 skládkach, čím sa kapacita skládok na Slovensku zníži na 21.5 mio m3.
Majiteľ skládky na Podzávoze mal dve možnosti. Buď ju odpredá nadnárodnej spoločnosti zaoberajúcou sa odpadom. Po skúsenostiach z iných miest, kde sa to stalo, cena neúmerne sa zvýšila, alebo pristúpi k rekonštrukcii a modernizácii jestvujúcej skládky. Pristúpil k druhej variante, ktorá si v celkom náklade si vyžiadala úver 1.660 mio € (50 mio Sk) s celkovým investičným nákladom 3,7 mio € (112 mio Sk). V cieľovom roku 2051 bude kapacita skládky 1 mio m3.
Poplatok za odpad v meste
Poplatok za odpad je jeden z najcitlivejších poplatkov, ktoré mesto vyrubuje obyvateľom.
Ak cena je v porovnaní z inými mestami na severnom Slovensku pre obyvateľov (nehovorím o podnikajúcich subjektov) jedna z najmenších vykazujúcich od samého začiatku skládky.
V súčasnosti po modernizácii skládky je cena za odpad hlboko podhodnotená. Ak by sa náklady na modernizáciu automaticky mala premietnuť do jestvujúcej ceny odpadu, ekonomické zvýšenie by činili cca o 280 Sk/tona. Cena ešte môže byť ako tak udržateľná vďaka majiteľovi. Ale do kedy?
Komunálne voľby sú na prelome novembra a decembra v roku 2010. Preto možno si položiť otázku, či cena odpadu v meste sa nestane „nevybuchnutou“ mínou pre budúceho primátora?
Množstvový zber v meste
Terajšie zastupiteľstvo vedené primátorom Ing. J.Vraželom si presadilo, že mesto prejde z paušálneho na množstvový zber. Zbytočne som spolu s poslancom Ing.M.Gurom argumentovali, že množstvový zber je výkrikom do tmy, že množstvový zber je pre paneláky nevýhodný. A realita?
o znižujú sa počty kontejnerov
o znižuje sa frekvencia odvozu odpadu
o zmnožujú sa počty preplnených kontejnerov
o okolo kontejnerov je množstvo igelitových vriec
o vznikajú tajné skládky z odpadov
o odpad sa hlavne v zimných mesiacoch spaľuje
o občan dostáva pred Vianocami od mesta „vianočné“ v podobe výmeru, ale nie s 50% zvýhodňujúcim bónusom
Separovaný zber v meste
Myšlienka skvelá, pomáhajúca už tak ťažko skúšanému životnému prostrediu. Terajšie ekonomické ukazovatele ukazujú, že ak náklady na klasicky zber odpadu činia cca 66,39 €/tona (2.000 Sk/t), tak náklady na separovaný zber v súčasnosti činia cca 199,2 €/tona (6.000 Sk/t). Ak k tomu pripočítame, že ceny za výkup odpadu išlo prudko dole, a to už nehovorím , že niektoré sa nevykupujú, tak separovaný zber sa dostáva do červených čísiel.
Ak vám niekto bude tvrdiť, že separujeme, aby sme menej platili, nepočúvajte ho. Prognózy EÚ ešte pred krízou neboli priaznivo naklonené separovaniu, ale kríza ekonomiku v odpadovom hospodárstve ešte viac vyhrotila. Potom obyvateľom sa dáva nádej, ale nádej „skazená“. Možno povedať, že trh z odpadom pre separované komodity sa rúca.
Za všetko sa musí platiť. Ak nie občan, tak mesto musí cenu dotovať. Akosi sa na verejnosti nevie, alebo nechce povedať, že zo zákona č.17/2004 O poplatkoch za uloženie odpadu JOKO mestu za skládkovanie odpadu odvádza cca 6.639 €/mesiac (200 tisíc Sk/mesiac). Takto mesto vlastne dotuje cenu, čím znižuje cenu odpadu. Práve dotácie do ceny odpadu deformujú možnosť hodnoverne porovnať cenu s inými mestami.
Pripomeňme si, ako školy vytrvalo viedli svojich žiakov, aby zbierali odpad, za ktorý škola dostal nie malú sumu peňazí. Podstatné bolo, že žiaci získavali návyky pre život. A dnes dávame šancu žiakom, nemusíš nič, máš veľa času a zorganizuj si ho sám. Je to na tvrdo povedané, ale bohužiaľ pravdivé. Zber odpadu v nedávnej minulosti mal aj významný celospoločenský výchovný zmysel. A dnes ako keby náš sa to netýkalo.
Možné vhodné skládky pre mesto
Situácie v dostupnosti náhradných skládok, ktoré by prichádzali do úvahy, keby sa realizovala nevýhodné odstúpenie od terajšej zmluvy by bola pre mesto katastrofálna. Skládka v Kysuckom Lieskovci končí 15.7.2009. Skládka v Žiline okrem známych problémoch je kapacitne iba pre Žilinu, už teraz pre potrebu mesta poddimenzovaná. Do úvahy prichádzajú skládky vzdialené, čo by malo zásadný vplyv na cenu za odpad.
Záver je jednoznačný
o občan nech zabudne na predvolebný sľub terajšieho primátora Ing. Jozefa Vražela, že zníži poplatky za zvoz a likvidáciu komunálneho odpadu pre obyvateľov Čadce o 50%
o modernizovaná skládka spĺňa všetky predpisy EÚ
o nebyť úveru, cena pre obyvateľov by bola naďalej úmerná a primerane nákladom pri spravovaní a riadení skládky
o mesto jednoznačne potrebuje skládku, a nezmyselné uznesenie poslankyne podľa mňa sú scestné, a pre mesto nevýhodné. Ak si aj naďalej myslí, že jej návrh uznesenia je správny, nech presvedčí koaličných poslancov, aby sa zmluva zrušila (primátor disponuje v zastupiteľstve väčšinou), a až potom bude každému Čadčanovi dopriate, aby mu v jeho očiach sa zaiskrilo z faktúry, ktorú dostane ako „vianočné“. V porovnaní s tým „vianočným“ v závere roku 2008 bude to ozajstné čadčianske „primátorské“ tsunami.
o Ak stále sa zvyšuje v dôsledku krízy celkový dlh na podielových daniach, ktoré dostáva mesto od štátu, v súčasnosti 1.062 tisíc € (32 mio Sk), v spojení s výpadkom na separovaný zber sa to prejaví na neúmernom poplatku. Potom na sľuby o znižovaní poplatku čo najrýchlejšie zabudnime. V konečnom dôsledku sa to prejaví v nespokojnosti obyvateľov. Až potom poslankyňa RNDr. A.Belousovavá pochopí, čo sú to protestné zhromaždenia, ktoré sú vedené skutočnou realitou.
o Snaha poslankyne o možnom odstúpení od zmluvy s JOKO stoja na hlinených nohách. Mesto práve naopak by malo hľadať ďalšie možnosti, ako spoločne riešiť jednu z najdôležitejších úloh samosprávy, ktorou je zber, zvoz a uskladnenie odpadu v meste. Asi preto, primátor ani po 920 dňoch (do 17.7.2009) nepredložiť analýzu na prerokovanie v zastupiteľstve, ktorá ho zaväzuje prijatým uznesením.
Poznámka na záver
je možná z mojej strany scestná. Nie je tu rozohrávaná hra, aby majiteľ skládky stratil právnymi cestami svoju 100% účasť? Podiely by sa prerozdelili aj na tých, ktorí by na úkor seba chceli nabúrať to, čo je pre mesto dobré? Lebo v Čadci žiadny lístok sa nepohne len tak akoby z ničoho.