Žijeme vo veku, kedy nepatrné a čisto teoretická menšina dokáže ovládnuť nevedomú a nie iba teoretickú väčšinu, to sú slová G.K. Chestertona, ktoré ma napadli, keď na zastupiteľstve 26.6.2009 vo svojom vystúpení poslankyňa RNDr. A.Belousovová sa verejne zamýšľala zorganizovať protestné zhromaždenie nespokojných občanov proti vysokej cene za teplo a TÚV.
Ako občianka má právo organizovať takéto stretnutie nespokojných, ako občianke nikto nebráni využiť základné práva občana
· slobodu prejavu,
· slobodu vyjadrovania sa
· slobodu zhromažďovania sa
Ak uvažujem o protestnom zhromaždení, tak ako to proklamovala pani poslankyňa, napadajú má dve možné dôvodové alternatívy konania. Jedna priamejšia, či to nesúvisí s možnou jej kandidatúrou za poslankyňu Žilinského samosprávneho kraja ? alebo tá druhá absurdnejšie a pre mňa nepochopiteľná a zvrátená, či v hre nie sú až na prvom mieste fondy?
Ako občianka má právo organizovať takéto stretnutie nespokojných, ako občianke nikto nebráni využiť základné práva občana
· slobodu prejavu,
· slobodu vyjadrovania sa
· slobodu zhromažďovania sa
Ak uvažujem o protestnom zhromaždení, tak ako to proklamovala pani poslankyňa, napadajú má dve možné dôvodové alternatívy konania. Jedna priamejšia, či to nesúvisí s možnou jej kandidatúrou za poslankyňu Žilinského samosprávneho kraja ? alebo tá druhá absurdnejšie a pre mňa nepochopiteľná a zvrátená, či v hre nie sú až na prvom mieste fondy?
Nespochybňujem jej zámer konať, ale nie ako poslanec na zasadaní zastupiteľstva.
Súhlasím aj s názorom, že spoločné úsilie ľudí môže docieliť nápravu, ktorú by sme ako jednotlivci nedosiahli. To ale musí byť vedené zodpovednosťou pre verejné dobro. Ak to tak nebude, potom sa protestné zhromaždenie stane verejnou fraškou.
Aj ona môže do sýtosti využiť tieto slobody v prospech svojho zámeru. Mravná otázka znie. Je to práve ona, kto má morálne právo v uvedenej veci takto uvažovať a následne aj konať? Nie je to práve ona, vtedajšia primátorka mesta, ktorá je vrchovato spoluzodpovedná za realizáciu tepelného hospodárstva v Čadci.
Ak by jej v protestnom zhromaždení ako občianke v tom niekto bránil, budem medzi tými, ktorí ju budú v jej úsilí podporovať, aby jej práva neboli upierané. To neznamená, že súhlasím s protestným zhromaždením. Pre mňa to je spor hájiť slobodu pre každého.
Som si vedomí, že v tejto zložitej situácii každé zvýšenie iba jednej položky z rodinného rozpočtu je citeľné, a vyvoláva pnutie. Stačí veľmi málo, aby pokoj sa zmenil na (negatívnu) vášeň, a takýto dav je ťažko ovládateľný. Ale iba do chvíle, kedy si každý pre seba začne hľadať odpovede
· Ako vznikla kauza teplo?
· Kto za ňou stál?
· Ako sa dospelo k prerozdeleniu akcii 40:60 v neprospech mesta?
· Je pochybenie o cene tepla, ktoré svojim rozhodnutím vydal Úrad pre regulácii sieťových odvetví?
Je veľa nezodpovedaného, veľa zatajeného. Čo je pravda v tomto tepelnom „guláši“? Nie je tu snaha sledovať iné ciele, ako sú verejne proklamované? Lebo vyznať sa v polopravde je veľmi ťažké. Ak nastal tento stav, tak jedine polícia a justícia majú povinnosť povedať pravdu, aj keď bude nepríjemná.
Len pripomínam krehkosť medzi potrebou a zneužitím slobody. Lebo ak by prevládla druhá možnosť, potom to môže podporovať rast miestnej alebo vládnej moci, ktorá môže viesť k obmedzeniu slobody pre všetkých. Vyspelosť verejnej mienky je proces stály, keď ľudia sa angažujú pre dobrú vec, ale zároveň zvažujú svoje pohľady zo všetkých uhlov nazerania, uvedomujú si, aké dôsledky môže mať ich voľba a prijímajú aj možné dôsledky svojich rozhodnutí.
Súhlasím aj s názorom, že spoločné úsilie ľudí môže docieliť nápravu, ktorú by sme ako jednotlivci nedosiahli. To ale musí byť vedené zodpovednosťou pre verejné dobro. Ak to tak nebude, potom sa protestné zhromaždenie stane verejnou fraškou.
Aj ona môže do sýtosti využiť tieto slobody v prospech svojho zámeru. Mravná otázka znie. Je to práve ona, kto má morálne právo v uvedenej veci takto uvažovať a následne aj konať? Nie je to práve ona, vtedajšia primátorka mesta, ktorá je vrchovato spoluzodpovedná za realizáciu tepelného hospodárstva v Čadci.
Ak by jej v protestnom zhromaždení ako občianke v tom niekto bránil, budem medzi tými, ktorí ju budú v jej úsilí podporovať, aby jej práva neboli upierané. To neznamená, že súhlasím s protestným zhromaždením. Pre mňa to je spor hájiť slobodu pre každého.
Som si vedomí, že v tejto zložitej situácii každé zvýšenie iba jednej položky z rodinného rozpočtu je citeľné, a vyvoláva pnutie. Stačí veľmi málo, aby pokoj sa zmenil na (negatívnu) vášeň, a takýto dav je ťažko ovládateľný. Ale iba do chvíle, kedy si každý pre seba začne hľadať odpovede
· Ako vznikla kauza teplo?
· Kto za ňou stál?
· Ako sa dospelo k prerozdeleniu akcii 40:60 v neprospech mesta?
· Je pochybenie o cene tepla, ktoré svojim rozhodnutím vydal Úrad pre regulácii sieťových odvetví?
Je veľa nezodpovedaného, veľa zatajeného. Čo je pravda v tomto tepelnom „guláši“? Nie je tu snaha sledovať iné ciele, ako sú verejne proklamované? Lebo vyznať sa v polopravde je veľmi ťažké. Ak nastal tento stav, tak jedine polícia a justícia majú povinnosť povedať pravdu, aj keď bude nepríjemná.
Len pripomínam krehkosť medzi potrebou a zneužitím slobody. Lebo ak by prevládla druhá možnosť, potom to môže podporovať rast miestnej alebo vládnej moci, ktorá môže viesť k obmedzeniu slobody pre všetkých. Vyspelosť verejnej mienky je proces stály, keď ľudia sa angažujú pre dobrú vec, ale zároveň zvažujú svoje pohľady zo všetkých uhlov nazerania, uvedomujú si, aké dôsledky môže mať ich voľba a prijímajú aj možné dôsledky svojich rozhodnutí.