(O našej ľahostajnosti, o neporiadku okolo kontejnerov )
V utorok 28.7.2009 ráno po 7 hodine auto Mestského podniku služieb s pracovníkmi robili dozber okolo kontejnerov. Ani nie za pol hodinu mali plné auto odpadu zo šiestich kontajnerových stanovíšť. Prevažovali vyhodené kuchynské skrinky, časti umakartovej kúpeľne, rozlámané staré skrine, matrace, množstvo starého šatstva a neprimerané množstvo odpadu v igelitkách – iba pripomínam, že všetko bolo zozbierané mimo kontejnerov !!! Nie je podstatné že dnes to bolo na ulici J.Kráľa, a zajtra v iných častiach mesta, ani nie, že sa to stalo, ale že sa to stáva.
Prevažujúcim odpadom okolo kontejnerov sú igelitové tašky s odpadom. Napadá ma, či toto nie je dôsledkom „solidárneho“ systému množstvového zberu, ktoré mesto realizovalo so súhlasom primátora, keď ľuďom poskytlo liberálny prístup si určiť počet kontejnerov a počet vývozov? Ak k tomu pripočítame zvyšujúce sa počty tajných skládok, hlavne v prímestských častiach, nie je množstvový zber vlastne legalizáciou, ako v meste robiť neporiadok? Lebo ak človek pochopí, že môže získať, je nenahraditeľný v kreativite hľadania výhod pre seba.
Kde je problém?
Mesto, ktoré je nečinné a nevšímavé neuplatňujúc si nástroje, ktoré má k dispozícii?
Malá skupina nezodpovedných obyvateľov, ktorý svojim spôsobom vrhajú na ostatných obyvateľov tieň nekultúrnosti?
Je vinná slušná mlčiaca väčšina, ktorá svojou nečinnosťou podporuje u menšiny neúctu k dodržiavaniu prijatých pravidiel?
Za čistotu okolo kontejnerov zodpovedá vlastník. Ak niekto nedržiava pravidla, ma niesť za to následky. Žiadna tolerancia, žiadna postih bez možnosti zmiernenia tvrdosti pokuty zo strany mesta.
Neuvedomujeme si, že každý zdanlivo malým priestupkom podporuje atmosféru neúcty k dodržiavaniu zákonného stavu. Aké máme prostredie okolo aj kontejnerov je v priamej úmere, akú má verejnosť vôľu po zmene. Ak je vôľa, potom nulová tolerancia pri prijímaní nariadenia sa deje všeobecným konsenzom. Pozor, ak naďalej budeme ľahostajní, potom zmena sa rodí veľmi ťažko.
Zásadnou otázkou zostáva, je verejnosť principiálna nespokojná so stavom v tomto prípade životného prostredia v meste? Ak je, potom nespokojnosť plodí morálny tlak, ktorý môže byť v komunálnych voľbách dôvodom na zmenu. Skúsenosť velí, že veci sa nemenia za pokoja, ale len v nespokojnosti.
Čo na tom, že platia zákazy a nariadenia. Odpovedzme si úprimne, je osveta mesta účinná? Koľkí z desiatich občanov mesta by vedeli správne odpovedať, čo je odpad, a čo drobný stavebný materiál? Ak za prvý platíme poplatok mestu, tak ten druhý si musí každý sám zaplatiť, lebo tento nie je považovaný za klasický domový odpad !!! A to už sa neodvážim položiť otázku, čo majiteľ pred rekonštrukciou kúpeľne, alebo kuchyne musí splniť? Povolenie na vykonanie rekonštrukcie, vypracovať statický posudok ... ale to už sa dostávam do ríše komunálnych rozprávok.
Všetko je v nás, v náš všetkých a zároveň v každom v nás v priamej úmere s celospoločenskou istotou a občianskym sebavedomím sa podieľať na veciach verejných.