„Patrón“ Palárikovej Rakovej bol originálny svojimi názormi vymykajúci sa vtedajším myšlienkovým prúdom. Bol rozhľadený, schopný analyzovať  a predvídať. Práve preto, že prichádzal s nadčasovými témami bol u miestnych elít zapísaný ako rebel a preto musel si vytrpieť od svetskej ale aj cirkevnej vrchnosti mnohé príkoria.

J.Palárik videl záchranu slovenského národa v jednote medzi katolíckou a protestantskou  zložkou, ale aj v širšom prepojení s pravoslávnou zložkou. Jeho idea bola predzvesťou hnutia usilujúceho sa o jednotu kresťanov. Ekumenizmus sa stal súčasťou dokumentov z Druhého vatikánskeho koncilu. Treba si uvedomiť, že takto formulované myšlienky v čase habsburskej monarchie sa považovali aj za šírenie panslavizmu.

Bol zástancom zriadenia Slovenskej cirkevnej provincie, ktorá sa realizovala až 30. decembra 1977, ktorú  zriadil pápež Pavol VI.  

J.Palárik prvý poukázal na ideovú dôležitosť cyrilsko – metodskej tradície pre slovenský národ. Bol presvedčený o význame solúnskych bratov pre celú Európu. Dôkazom správnosti týchto úvah je encyklika Grande munus pápeža Leva XIII a Ján Pavol II  vo svojej encyklike Slavorum Apastoli vyhlásil za spolupatrónov Európy  

Ján Palárik netušiac naznačoval vo svojich úvahou to čo dnes Európa potrebuje. Dejinné spojitosti s následným vývojom na Slovensku a Európe ho ukazujú v nových súvislostiach a jeho osobnosť týmto dostáva J.Palárika medzi osobnosti európskeho významu.
 
Ján Palárik bol komplexným človekom a významnou osobnosťou 19. storočia. Bol  národným dejateľom, bol rímsko - katolíckym kňazom, bol dramatikom, publicistom, spoluzakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha. Vďaka všestranným aktivitám začali Kysuce po prvý krát  v ich histórii prenikať do povedomia Slovenska ale aj za jeho hranice.

Život Jána Palárika je ohraničený narodením a smrťou, ale jeho dielo je stále živé.  Významne prispel k myšlienkovému pohybu v Európe pri zvýraznení národných štátov.

Jeho stopa je viditeľná aj v divadelnej tvorbe. Je autorom divadelných hier Inkognito, Drotár a Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách.

Po prvý krát sa slovenských hrách objavil na javisku folklór, ale aj drotár charakterizujúce Kysuce, zeman ako nositeľ vzdelanosti na Slovensku a po prvý krát aj mešťanosta z Budapešti. Nesmieme zabudnúť, že v tej dobe žilo v Budíne 8O tisíc   Slovákov, čím vytvárali najslovenskejšie mesto v zahraničí.

Ak sa budeme zamýšľať nad životom a prácou Jána Palárika, zamyslime sa nad jeho slovami -  národ, vlasť a osveta, či nie sú stále platným posolstvom aj pre nás, kedy vlasť, národ, hymna je pre niektorých z nás v súčasnosti nepotrebné?  

Čerpané z knihy Pavol Zemko a kolektív: Európan Ján Palárik, vydalo združenie Životnými cestami Jána Palárika 2009.