Pre ozrejmenie tých, ktorí nevedia v čom je problém. Nech si predstavia, že bývajú v paneláku a nemôžu sa vďaka dopravnému značeniu dostať ku svojmu vchodu. Nie z vlastnej pohodlnosti, keď si dovezú bežný nákup alebo chcú parkovať „až“ pri vchode.

Problém nastane, keď  si dovezú chladničku, práčku,  nábytok, alebo modernizuje byt alebo panelák, kde je potreba prítomnosť servisného vozidla, a už sa nehovorí o odvoze nemocných a bezvládnych od vchodu, kde bývajú.

Bytovky sú z jednej strany ohraničené jednosmerkou, kde je zákaz zastavenia a státia. Z druhej strany vedie chodník, z ktorého je najkratšia cesta k výťahu, ale je tu umiestnený zákaz vjazdu bez výnimky.  

Proste taká malá čadčianska rarita. Ľudia ako v púšti na oáze dopravného „uväznenia“, vďaka neprimeranosti tých, ktorí majú pomáhať tým, ktorí tam bývajú. Lebo súčasný stav osadenia dopravných značiek je inštalovaný na základe návrhu mesta a  odsúhlasený Policajným zborom.

Aké sú možnosti nápravy?

•    Povoliť nutný pobyt na vyloženie/naloženie materiálu napríklad do 30 minút.

•    Pri rekonštrukcii bytového jadra, výmeny okien, izolácie strechy, kde sa  vyžaduje prítomnosť napríklad servisného vozidla  bude potrebný písomný súhlas mesta pre vjazd na dohodnutú dobu a čas.

•    Ponechať súčasný stav, kedy dostať sa ku svojmu vchodu je možné iba za cenu porušenia zákazu. Takto jednou ranou dve muchy. Mestskej polície si vylepší rozpočet, ale zároveň „pohnojí“ sa jej imidž vo verejnosti.

Takto sa úplne zbytočne stupňujú negatívne nálady, ktoré provokujú položiť si otázku? Je    Mestská polícia potrebná? Pritom robí to na čo je zriadená. Dbá aby zákon nebol porušovaný !!!  Vyberá pokuty iba preto, lebo úradník rozhodol v neprospech obyvateľov. Že by mesto nechtiac nepriamo podsúvalo nám obyvateľom úvahu, ktorá je vo svojom dôsledku samo zničujúca pre Mestskú políciu, a následne pre mesto a jej obyvateľov?
 
Pretrvávajúce neriešenie tohto kuriózneho prípadu navodzuje aj inú úvahu. Je vôľa mesta hľadať riešenia pre svojich obyvateľov, alebo aby mesto sa tvárilo, že problémy nie sú?          

Tento spor nech je podnetom zamyslieť sa, aby každý, ktorý vie čo chce, aby si to nenechal pre seba. Aby vo verejnom záujme konal a posilňoval spoločné povedomie konať.

Bojovať proti tým, ktorí majú pomáhať a byť činní riešiť aj akési „maličkosti“ obyvateľov. Lebo mať iba veľké problémy, tie najlepšie zviditeľňujú predstaviteľov mesta. Na tie maličké nie je akosi čas. Zabúda sa, že pre občana niekedy maličkosť je ako keby všetko zlata sveta. Pocit bezmocnosti, že obyvateľ je v meste použiteľný iba každé štyri roky môže nepotešiť a preto treba konať petíciou, otvoreným listom .....  čím sa vzbudzuje záujem o veci verejné.

Pritom stačí tak málo. Aby zdravý rozum a ochota pomáhať prevládli nad nezáujmom a nečinnosťou.