Začiatkom februára 2011 som sa zúčastnil zasadania dvoch Rád škôl na ZŠ a ZUŠ, obe na Žarci.
Vypočul som si informáciu o oboch školách. Ak pozitívne možno hodnotiť modernizáciu školy v uplynulých rokoch, nemožno mlčať o ich problémoch. Obe školy zdieľajú spoločné problémy, ktoré vznikli neuváženým konaním predošlého vedenia. Čo je ale najsmutnejšie, ich naprávanie bude drahšie, ako boli vykázané úspory pri racionálnych opatreniach.
Modernizácia školy
Za minulé obdobie sa investovalo do modernizácie škôl na území mesta nemalé mimorozpočtové zdroje. Na základe iniciatívy vtedajšej podpredsedníčky NR SR A.Belousovovej priehrštím plynuli do mesta, čo nie je dobre, ale výborne. Ak to bola iniciatíva zvonku, zaujímavé by bolo, koľko vyfinancovalo mesto z vlastných príjmov na rekonštrukciu a modernizáciu škôl na území mesta?
Aby som bol správne pochopený, to že sa modernizovali je super, že každá ZŠ na území mesta dostala mimorozpočtové zdroje ma modernizáciu.
Poslankyňa M.Blendovská bola zhodou okolnosti deň pred konaním Rady školy na Žarci v škole na Kýčerke a mohla porovnávať. Tam sú staršie okná. Na Žarci vďaka novým plastovým bolo neporovnateľne teplejšie.
Obe školy v jednej budove
Obe školy sa nachádzajú v jednej budove proti svojej vôli. Plodí to mnohé problémy, ktoré narúšajú ucelenosť jednotného výchovno - vzdelávacieho procesu pre každú školu zvlášť.
Formálne spolupracujú, rešpektujú sa, ale najradšej by boli, keby každá mala svoje priestory. ZUŠ pre tak potrebné špecializované triedy a škola zase pre vytvorenie novej triedy pre prváčikov v novom školskom roku.
Súčasný stav je taký, že ráno sa učia žiaci ZŠ a poobede v tých istých triedach ZUŠ. Výnimkou sú 2-3 špecializované triedy patriace pre ZUŠ a koncertná 120 miestna sála, ktorú si svojpomocou vybudovala ZUŠ.
Problém vznikol odsúhlasením uznesenia na zasadaní zastupiteľstva 15.8.2008 o predaji budovy firme IGA s.r.o. za „smiešnu“ cenu 5,7 mio Sk. Práve predaj sa stal začiatkom zbytočného pnutia medzi oboma školami.
Zbytočné poslanec Milan Gura prosil, žiadal, aby budova sa nepredávala, ale sa dala sa pre potrebu ZÚŠ. Nepochodil a teraz pykáme všetci bez rozdielu.
Jediným riešením je odkúpiť budovu bývalej Jazykovej školy späť, modernizovať ju a dať na „večné“ veky ZUŠ Žarec. Či to je ako v čadčianskom „kocúrkove“ na šiestu, že budova sa predala za „pár šušni“ a teraz problémy s priestorovým pnutím na škole na Žarci, to nech si každý odpovie sám pre seba.
Zrušená kuchyňa v škole na Žarci
ZŠ ma na Žarci 320 pravidelných stravníkov. Pre nejedného majiteľa reštaurácie v meste je to nedostižný sen. Zložitý systém každodenného dovážanie jedla do školy spôsobuje problémy a oprávnene to kritizujú rodičia žiakov.
Pre školu teraz stojí úloha, podľa možnosti do začiatku školského roka sprevádzkovať kuchyňu v škole.
Vtedajší vedúci školstva P.Pánis pri rušení kuchýň v niektorých školách na území mesta zdôvodňoval, že musíme pristúpiť k ich rušeniu pre drahú prevádzku, že mesto na to nemá. Nepočítalo sa, že o 1 - 2 roky bude viac žiakov. Pri obnove bude sa musieť vynaložiť viac financií ako sa ušetrilo. Dnes vieme, že to bol omyl.
Zlatý digestor
Škola okrem iného, potrebuje pre obnovenie jedálne na škole nutne digestor. Jeho cena je iba 6500 €, ktoré škola nemá. Mesto radšej zrušilo, ako keby zhodnotilo aj nevýhody ponechana kuchyne, ktoré v konečnom dôsledku sú prínosom pre školu a rodičov.
Mesto malo, ale nedalo. Exprimátorové slovné gesta pomáhať škole zostali iba pri slovách. Veď išli voľby, a bola škoda stratiť čo iba jeden hlas učiteľa. Možno práve škola na Žarci nebola tá, ktorá mu padla do „oka“.
A peniaze boli, len bolo treba šetriť a nebyť ješitný. Predražená inzercia mesta v novinách KYSUCKO a ECHO stála 593 tisíc Sk. Nerešpektovaním Zákonníka práce pri rozviazaní pracovného pomeru s bývalou kontrolórkou mesta primátor ukrátil rozpočet o 800 tisíc Sk. Potom digestorov mohlo mať okrem Žarca ďalších 6 škôl, alebo iba na Žarci mohol byť pozlátený.
Za minulé obdobie sa investovalo do modernizácie škôl na území mesta nemalé mimorozpočtové zdroje. Na základe iniciatívy vtedajšej podpredsedníčky NR SR A.Belousovovej priehrštím plynuli do mesta, čo nie je dobre, ale výborne. Ak to bola iniciatíva zvonku, zaujímavé by bolo, koľko vyfinancovalo mesto z vlastných príjmov na rekonštrukciu a modernizáciu škôl na území mesta?
Aby som bol správne pochopený, to že sa modernizovali je super, že každá ZŠ na území mesta dostala mimorozpočtové zdroje ma modernizáciu.
Poslankyňa M.Blendovská bola zhodou okolnosti deň pred konaním Rady školy na Žarci v škole na Kýčerke a mohla porovnávať. Tam sú staršie okná. Na Žarci vďaka novým plastovým bolo neporovnateľne teplejšie.
Obe školy v jednej budove
Obe školy sa nachádzajú v jednej budove proti svojej vôli. Plodí to mnohé problémy, ktoré narúšajú ucelenosť jednotného výchovno - vzdelávacieho procesu pre každú školu zvlášť.
Formálne spolupracujú, rešpektujú sa, ale najradšej by boli, keby každá mala svoje priestory. ZUŠ pre tak potrebné špecializované triedy a škola zase pre vytvorenie novej triedy pre prváčikov v novom školskom roku.
Súčasný stav je taký, že ráno sa učia žiaci ZŠ a poobede v tých istých triedach ZUŠ. Výnimkou sú 2-3 špecializované triedy patriace pre ZUŠ a koncertná 120 miestna sála, ktorú si svojpomocou vybudovala ZUŠ.
Problém vznikol odsúhlasením uznesenia na zasadaní zastupiteľstva 15.8.2008 o predaji budovy firme IGA s.r.o. za „smiešnu“ cenu 5,7 mio Sk. Práve predaj sa stal začiatkom zbytočného pnutia medzi oboma školami.
Zbytočné poslanec Milan Gura prosil, žiadal, aby budova sa nepredávala, ale sa dala sa pre potrebu ZÚŠ. Nepochodil a teraz pykáme všetci bez rozdielu.
Jediným riešením je odkúpiť budovu bývalej Jazykovej školy späť, modernizovať ju a dať na „večné“ veky ZUŠ Žarec. Či to je ako v čadčianskom „kocúrkove“ na šiestu, že budova sa predala za „pár šušni“ a teraz problémy s priestorovým pnutím na škole na Žarci, to nech si každý odpovie sám pre seba.
Zrušená kuchyňa v škole na Žarci
ZŠ ma na Žarci 320 pravidelných stravníkov. Pre nejedného majiteľa reštaurácie v meste je to nedostižný sen. Zložitý systém každodenného dovážanie jedla do školy spôsobuje problémy a oprávnene to kritizujú rodičia žiakov.
Pre školu teraz stojí úloha, podľa možnosti do začiatku školského roka sprevádzkovať kuchyňu v škole.
Vtedajší vedúci školstva P.Pánis pri rušení kuchýň v niektorých školách na území mesta zdôvodňoval, že musíme pristúpiť k ich rušeniu pre drahú prevádzku, že mesto na to nemá. Nepočítalo sa, že o 1 - 2 roky bude viac žiakov. Pri obnove bude sa musieť vynaložiť viac financií ako sa ušetrilo. Dnes vieme, že to bol omyl.
Zlatý digestor
Škola okrem iného, potrebuje pre obnovenie jedálne na škole nutne digestor. Jeho cena je iba 6500 €, ktoré škola nemá. Mesto radšej zrušilo, ako keby zhodnotilo aj nevýhody ponechana kuchyne, ktoré v konečnom dôsledku sú prínosom pre školu a rodičov.
Mesto malo, ale nedalo. Exprimátorové slovné gesta pomáhať škole zostali iba pri slovách. Veď išli voľby, a bola škoda stratiť čo iba jeden hlas učiteľa. Možno práve škola na Žarci nebola tá, ktorá mu padla do „oka“.
A peniaze boli, len bolo treba šetriť a nebyť ješitný. Predražená inzercia mesta v novinách KYSUCKO a ECHO stála 593 tisíc Sk. Nerešpektovaním Zákonníka práce pri rozviazaní pracovného pomeru s bývalou kontrolórkou mesta primátor ukrátil rozpočet o 800 tisíc Sk. Potom digestorov mohlo mať okrem Žarca ďalších 6 škôl, alebo iba na Žarci mohol byť pozlátený.