(Dom seniorov a busta P.Jilemníckeho je zdanlivo každé o inom, ale v Čadci to má súvis.)
Môžeme odpustiť, ale nemôžeme zabudnúť. Platí to o dobe pred roku 1989, platí to aj o nezmyselnom zmätočnom rozhodnutí zrušiť najstaršiu školu na území mesta na ulici A.Hlinku v piatok 30.3.2007. História zaeviduje, že sa to stalo za primátorovania Jozefa Vražela, člena ĽS-HZDS.
Dom seniorov
Horlivá neprimeraná vzletnosť primäla dnes už ex primátora podpísať uznesenie o zrušení najstaršej školy na ulici A.Hlinku. Piatok 30.3.2007 sa stal pre mesto čiernym dňom. Potom už iba slová čičíkania seniorov, že tu bude veľkoryso vybudovaný dom s honosným názvom DOM SENIOROV. Všetko malo pevnú konštrukciu. Vydržať v sľuboch do volieb. Predsa seniori sú zaujímavou skupinou, ktorá môže aj voľby zvrátiť pre toho, ktorí sľuboval... iba sľuby.
Dom seniorov doznal iba počítačovo lákavého stvárnenia na bilborde vyvesenom dnes už na chátrajúcej budove najstaršej školy na území mesta. Primátor mal na vybudovanie 3,5 roka, a neurobil nič, vlastne áno ... sľuboval.
Busta P.Jilemníckeho
Aj tu sa ukázalo, že slová a činy sa rozchádzali. Dôkazom je poznanie, že ak hrozí nezvolenie v komunálnych voľbách, tak aj slamky sa chytal.
Osadenie sochy P.Jilemníckeho na mieste pred Domom kultúry, je ako päsť na oko. Svedčí o necitlivosti a kultúrnej netaktnosti ísť proti verejnému prúdu. Pod lampou býva tma. Jeho vzor „trónil“ pri haldách odhrnutého snehu pred Domom kultúry. Nebolo to symbolom vystihujúci realitu jeho dejinného poslania?
Ak už je ctiteľom tohto spisovateľa, ktorý bol pevnou oporou vtedajšieho režimu v čase najväčšej krutovlády, kedy slová ako sloboda slová a písma, demokracia sa nesmela nie vysloviť, keď on bol v rokoch 1948 - 1949 kultúrnym atašé v Moskve, tak on primátor dal na piedestál mesta pár minút pre voľbami svoj „predvolebný dar“ mestu, sochu P.Jilemníckeho bez uznesenia zastupiteľstva.
Každý súdny človek vie, že glorifikácia jeho osoby v meste bola neprimeraná. Socha, Dom kultúry, námestie, ulica, busta a mala byť pomenovaná aj knižnica. Ak spisovateľa história rešpektuje, tak jeho neprimeraná glorifikácia je scestná. Preto busta pri vstupe do školy by mala mať zadosť učinenie pre tých, ktorí si ho ctia.
A propo, prečo Svrčinovec, kde tiež na škole učil nie je taký horlivý a neinštaluje tam ak už nie sochu (ktorú by im mesto rada darovalo) tak aspoň bustu. Oni si premenou školy ctia to čo je pre Kysuce významné - premenili ju na kaplnku. Symbolika v praxi. To čo P.Jilemnícky nevidel, nechcel vidieť, oni práve naopak zvýraznili vieru pre prakticky život.
Busta v súčasnej ošarpanej budove je stálou hanbou a vypovedá, že historické povedomie u toho, kto skoncoval so školou spadlo veľmi nízko. Zostala na mieste, aby asi strážila, aby nebodaj sa zo školy nestala cirkevná škola, ktorej sa asi ex primátor boji ako čert svätenej vody. Iné vysvetlenie sa neponúka.
Predsa ON „demokrat“ spisovateľ , ktorý skryte, ale o to väčšou razanciou bojoval proti všetkému, čo je kresťanské má dôveru svojich dnešných súputníkov spomínajúci na staré časy. Montážou bez uznesenia zastupiteľstva ex primátor sa verejne vyjadril svoj postoj k P.Jilemníckemu.
Aj o tom je potrebné sa zamyslieť pri príležitosti 4. výročia zrušenia najstaršej školy v meste. Tí, ktorí veria, že sa ponížila slušnosť, nech v myšlienkach sa zamyslia, či je dobré a prospešné pre verejný a duchovná život konať tak, čo sa stalo v piatok 30.3.2007. Či rozum, ktorý je v zajatí moci, alebo zámysel stáť nad vecou a v pokore rozjímať. Lebo čím sme starší, tým viac sa budeme utiekať ku viere. Platilo to v minulosti, platí to dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.
Horlivá neprimeraná vzletnosť primäla dnes už ex primátora podpísať uznesenie o zrušení najstaršej školy na ulici A.Hlinku. Piatok 30.3.2007 sa stal pre mesto čiernym dňom. Potom už iba slová čičíkania seniorov, že tu bude veľkoryso vybudovaný dom s honosným názvom DOM SENIOROV. Všetko malo pevnú konštrukciu. Vydržať v sľuboch do volieb. Predsa seniori sú zaujímavou skupinou, ktorá môže aj voľby zvrátiť pre toho, ktorí sľuboval... iba sľuby.
Dom seniorov doznal iba počítačovo lákavého stvárnenia na bilborde vyvesenom dnes už na chátrajúcej budove najstaršej školy na území mesta. Primátor mal na vybudovanie 3,5 roka, a neurobil nič, vlastne áno ... sľuboval.
Busta P.Jilemníckeho
Aj tu sa ukázalo, že slová a činy sa rozchádzali. Dôkazom je poznanie, že ak hrozí nezvolenie v komunálnych voľbách, tak aj slamky sa chytal.
Osadenie sochy P.Jilemníckeho na mieste pred Domom kultúry, je ako päsť na oko. Svedčí o necitlivosti a kultúrnej netaktnosti ísť proti verejnému prúdu. Pod lampou býva tma. Jeho vzor „trónil“ pri haldách odhrnutého snehu pred Domom kultúry. Nebolo to symbolom vystihujúci realitu jeho dejinného poslania?
Ak už je ctiteľom tohto spisovateľa, ktorý bol pevnou oporou vtedajšieho režimu v čase najväčšej krutovlády, kedy slová ako sloboda slová a písma, demokracia sa nesmela nie vysloviť, keď on bol v rokoch 1948 - 1949 kultúrnym atašé v Moskve, tak on primátor dal na piedestál mesta pár minút pre voľbami svoj „predvolebný dar“ mestu, sochu P.Jilemníckeho bez uznesenia zastupiteľstva.
Každý súdny človek vie, že glorifikácia jeho osoby v meste bola neprimeraná. Socha, Dom kultúry, námestie, ulica, busta a mala byť pomenovaná aj knižnica. Ak spisovateľa história rešpektuje, tak jeho neprimeraná glorifikácia je scestná. Preto busta pri vstupe do školy by mala mať zadosť učinenie pre tých, ktorí si ho ctia.
A propo, prečo Svrčinovec, kde tiež na škole učil nie je taký horlivý a neinštaluje tam ak už nie sochu (ktorú by im mesto rada darovalo) tak aspoň bustu. Oni si premenou školy ctia to čo je pre Kysuce významné - premenili ju na kaplnku. Symbolika v praxi. To čo P.Jilemnícky nevidel, nechcel vidieť, oni práve naopak zvýraznili vieru pre prakticky život.
Busta v súčasnej ošarpanej budove je stálou hanbou a vypovedá, že historické povedomie u toho, kto skoncoval so školou spadlo veľmi nízko. Zostala na mieste, aby asi strážila, aby nebodaj sa zo školy nestala cirkevná škola, ktorej sa asi ex primátor boji ako čert svätenej vody. Iné vysvetlenie sa neponúka.
Predsa ON „demokrat“ spisovateľ , ktorý skryte, ale o to väčšou razanciou bojoval proti všetkému, čo je kresťanské má dôveru svojich dnešných súputníkov spomínajúci na staré časy. Montážou bez uznesenia zastupiteľstva ex primátor sa verejne vyjadril svoj postoj k P.Jilemníckemu.
Aj o tom je potrebné sa zamyslieť pri príležitosti 4. výročia zrušenia najstaršej školy v meste. Tí, ktorí veria, že sa ponížila slušnosť, nech v myšlienkach sa zamyslia, či je dobré a prospešné pre verejný a duchovná život konať tak, čo sa stalo v piatok 30.3.2007. Či rozum, ktorý je v zajatí moci, alebo zámysel stáť nad vecou a v pokore rozjímať. Lebo čím sme starší, tým viac sa budeme utiekať ku viere. Platilo to v minulosti, platí to dnes, a bude to platiť aj v budúcnosti. Pretože moc tak ako sám človek je krehká a pominuteľná.