Neuniklo, že mesto v roku 2010 neustriehlo „boj“ za zníženie pohľadávok. Sústredilo sa nie na znižovanie, ale vrhlo sa možno na úspech v komunálnych voľbách, alebo v dôsledku prehlbovania hospodárskej krízy nevenovala tomuto segmentu rozpočtu náležitú pozornosť, nie je podstatné.  Faktom zostáva, že pohľadávky sa zvýšili za rok o 125 tisíc €.  

Neplatiči, vlastne tí nezodpovední si myslia, že mesta za nich musí zaplatiť napr. komunálny odpad, čím sa vlastne samo seba musí úverovať. Lebo neplatič, ak sa o tom nerozpráva, je utajený, je „geroj“ a chváli sa ako vybehol s mestom. Ale (nepríjemná) popularita zatrasie aj s otrlým.   

Čo tak zverejniť zoznam daňových dlžníkov, ktorí dlžia mestu 422 tisíc €/12, 7 mio na webovej stránke mesta, aby sa aspoň takto verejne boli odhalení a mali dôvod sa aj hanbiť.

Pri zverejňovaní neplatičov chce to dodržať  literu zákona. Je na počudovanie, že naša legislatíva chráni tých, ktorí si neplnia svoje zákonné povinnosti. Vlastne čudovať sa nad touto šľachetnosťou demokracie je zbytočné, lebo neslušnosť, nezodpovednosť a nesolidarita tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti je viac ako ochraňovať slušnú, mlčiacu väčšinu zodpovedných občanov tohto štátu.  

Realita je pre nich zhovieva. (Naše) ponímanie demokracie zjemňuje pre nich spôsob, ako je možné zverejniť na webovej stránke fyzické a právnické osoby.

Prečo fyzická osoba môže byť zverejnená až vtedy, ak daňový nedoplatok je vyšší ako 165 € (cca 5 tisíc Sk) a u právnickej osobe je to od 1659 € (cca 50 tisíc Sk)?  Ak si u fyzickej osoby prepočítame minimálnu výšku, tak v praxi to znamená neplatiť za tri roky. O tom je naša demokracia, ktorá chráni nezodpovedných pred zodpovednými.

Treba dúfať, že vedenie mesta nájde odvahu a pri podvyživenom rozpočte sa odhodlá pri dodržaní všetkých zákonných podmienok ku kroku, ktorý mal byť dávno štandardnou metódou proti tým, ktorí sa vyhýbajú plniť si svoju povinnosť.