Bývalý vedúci referátu školstva Mgr. J.Klus sa v ECHU č.19-20/2011 sa v článku, ktorý bol platenou inzerciou vyjadril „ Mňa ako predsedu Olympijského klubu Kysuce a zamestnanca s vysokoškolským športovým vzdelaním, pán primátor dvadsať mesiacov pred dôchodkom vyhodil na dlažbu. “
Nechce sa mi veriť, že by J.Klus takto formuloval slová, ktoré boli v rozhovore s ním. Ale to nie je podstatné, či povedal, alebo mu to dal niekto „do úst“. Napísané slová dávajú výpoveď o neznalosti, čo je verejná služba. Ona nie je povinnosťou mesta, ale možnosťou, ktorá sa nezakladá na výhodách „večnosti“. Takto nechtiac, alebo vedome sa chcel prezentovať do role martýra a nakloniť si verejnosť, aby bol ľutovaný?
Pripomenutie, ako to bolo po komunálnych voľbách 2006
V roku 2007 primátor J.Vražel čakal pol roka, aby dokonal na obraz svoj výraznú obmenu pracovníkov MsÚ. Podarilo sa mu husársky kúsok. Rozdeliť pracovníkov na MsÚ na dve skupiny. Na MsÚ sa udomácnilo pomenovanie „šľachta“ a „poddaní“. Prví boli novo prijatí ako vraželovci a požívali u primátora dôveru, a tí druhí pohančenikovci by najlepšie, keby z MsÚ sami odišli.
Každý primátor má právo podľa vlastného uváženia menovať do vedúcich funkcii ľudí lojálnych aj odborných, nech sa jedná o J.Vražela alebo M. Guru. Posudzovať ich odbornosť je možné až po ich skončení vo funkcii.
J.Klus bol v tíme ex primátora, ktorému pomáhal vo volebnej kampani 2006. Plnil pre neho nevďačnú, ale pre kandidáta J.Vražela veľmi potrebnú službu. Pri verejných vystúpeniach, ak niekto „útočil“ na jeho kandidáta, vstupoval do diskusie a zmierňoval tento atak. Práve toto mu dalo potrebné body, aby sa zapísal u budúceho primátora. Život ukázal, že aj to nebolo priamočiare, lebo primátor váhal ho menovať do funkcie.
Nakoniec až po 2 rokoch „čakateľskej“ lehoty, od 2.2.2009 bol menovaný do funkcie, kde nahradil vtedajšieho vedúceho referátu školstva, mládeže, športu a školského úradu J.Poláka.
Ak teraz J.Klus pociťuje krivdu, že práve on a ešte 20 mesiacov pred dôchodkom na dlažbe, potom J.Polák by vedel napísať román o vynútenom „priateľstve“ s primátorom J.Vraželom, keď až do odchodu z MsÚ musel prežívať „poníženia“.
Mestský úrad nie je sociálny ústav
Ak niekto rojči, že je vyhodený na dlažbu, potom treba pripomenúť. Mestský úrad nie je sociálny ústav. Mať pocit, že práve on je pre mesto nepostradateľný, je mierne povedané trúfalosť.
On v nadšení si neuvedomil, že do funkcie na MsÚ mohol nastúpiť na úkor druhého (pre ex primátora J.Vražela nepohodlného) a dnes sa tá istá situácia opakuje. Rozdiel nie sú ani tak 2 roky, ale že si vymenili role a on ťahá teraz za kratší koniec a fňuká.
Funkcia v samospráve nie je definitívum
Každý, ktorý ide do funkcie vo verejnej službe, musí počítať, že po voľbách jeho stolička môže byť otrasená. Leda pred rokom 1989 to bolo možné pre partajného, ktorý ak neurobil politicky vlastne vtedy ideologický prešľap, tak bol „na večné časy“.
Treba pripomenúť, že argument „dvadsať mesiacov pred dôchodkom vyhodil na dlažbu“ je subjektívny. Mal možnosť žiadať, ak by bol prejavil záujem, aby sa vrátil na svoje pôvodné miesto na ZŠ odkiaľ išiel do funkcie. Nie každému sa to po ukončení pracovného pomeru môže podariť. Vlastne on ako „dieťa“ šťasteny, ako si ním osud zahral, že nie je medzi 400 tisíc nezamestnanými na „tvrdej“ dlažbe mnohokrát bez východiska.
Odchody z MsÚ sú rôzne
Jeden považuje odchod z MsÚ po ukončení pracovného pomeru ako vyhodenie na dlažbu. Druhý, odchádza dobrovoľne na silu a dostane odstupné. Sú aj takí, ktorí odchádzajú a vyhrajú súd. To vtedy, ak mesto právne pochybilo a primátor podpísal to čo nemal. Čo na tom, že potom mesto muselo vyplatiť vyše 1 mio Sk. Potom chýbajú peniaze napríklad na príspevok na činnosť pre dôchodcov.
Bodaj by takto každý, kto sa dostal „na dlažbu“ mohol príjemne lamentovať. Aj tu sa ukázalo, že ak človek má, chce ešte viac.
V roku 2007 primátor J.Vražel čakal pol roka, aby dokonal na obraz svoj výraznú obmenu pracovníkov MsÚ. Podarilo sa mu husársky kúsok. Rozdeliť pracovníkov na MsÚ na dve skupiny. Na MsÚ sa udomácnilo pomenovanie „šľachta“ a „poddaní“. Prví boli novo prijatí ako vraželovci a požívali u primátora dôveru, a tí druhí pohančenikovci by najlepšie, keby z MsÚ sami odišli.
Každý primátor má právo podľa vlastného uváženia menovať do vedúcich funkcii ľudí lojálnych aj odborných, nech sa jedná o J.Vražela alebo M. Guru. Posudzovať ich odbornosť je možné až po ich skončení vo funkcii.
J.Klus bol v tíme ex primátora, ktorému pomáhal vo volebnej kampani 2006. Plnil pre neho nevďačnú, ale pre kandidáta J.Vražela veľmi potrebnú službu. Pri verejných vystúpeniach, ak niekto „útočil“ na jeho kandidáta, vstupoval do diskusie a zmierňoval tento atak. Práve toto mu dalo potrebné body, aby sa zapísal u budúceho primátora. Život ukázal, že aj to nebolo priamočiare, lebo primátor váhal ho menovať do funkcie.
Nakoniec až po 2 rokoch „čakateľskej“ lehoty, od 2.2.2009 bol menovaný do funkcie, kde nahradil vtedajšieho vedúceho referátu školstva, mládeže, športu a školského úradu J.Poláka.
Ak teraz J.Klus pociťuje krivdu, že práve on a ešte 20 mesiacov pred dôchodkom na dlažbe, potom J.Polák by vedel napísať román o vynútenom „priateľstve“ s primátorom J.Vraželom, keď až do odchodu z MsÚ musel prežívať „poníženia“.
Mestský úrad nie je sociálny ústav
Ak niekto rojči, že je vyhodený na dlažbu, potom treba pripomenúť. Mestský úrad nie je sociálny ústav. Mať pocit, že práve on je pre mesto nepostradateľný, je mierne povedané trúfalosť.
On v nadšení si neuvedomil, že do funkcie na MsÚ mohol nastúpiť na úkor druhého (pre ex primátora J.Vražela nepohodlného) a dnes sa tá istá situácia opakuje. Rozdiel nie sú ani tak 2 roky, ale že si vymenili role a on ťahá teraz za kratší koniec a fňuká.
Funkcia v samospráve nie je definitívum
Každý, ktorý ide do funkcie vo verejnej službe, musí počítať, že po voľbách jeho stolička môže byť otrasená. Leda pred rokom 1989 to bolo možné pre partajného, ktorý ak neurobil politicky vlastne vtedy ideologický prešľap, tak bol „na večné časy“.
Treba pripomenúť, že argument „dvadsať mesiacov pred dôchodkom vyhodil na dlažbu“ je subjektívny. Mal možnosť žiadať, ak by bol prejavil záujem, aby sa vrátil na svoje pôvodné miesto na ZŠ odkiaľ išiel do funkcie. Nie každému sa to po ukončení pracovného pomeru môže podariť. Vlastne on ako „dieťa“ šťasteny, ako si ním osud zahral, že nie je medzi 400 tisíc nezamestnanými na „tvrdej“ dlažbe mnohokrát bez východiska.
Odchody z MsÚ sú rôzne
Jeden považuje odchod z MsÚ po ukončení pracovného pomeru ako vyhodenie na dlažbu. Druhý, odchádza dobrovoľne na silu a dostane odstupné. Sú aj takí, ktorí odchádzajú a vyhrajú súd. To vtedy, ak mesto právne pochybilo a primátor podpísal to čo nemal. Čo na tom, že potom mesto muselo vyplatiť vyše 1 mio Sk. Potom chýbajú peniaze napríklad na príspevok na činnosť pre dôchodcov.
Bodaj by takto každý, kto sa dostal „na dlažbu“ mohol príjemne lamentovať. Aj tu sa ukázalo, že ak človek má, chce ešte viac.