Ako blesk z jasného neba prišla informácia, ktorá potešila všetkých, ktorí bojovali s bývalým ex primátorom J.Vraželom presvedčiť ho, že je správne, aby sa podporoval futbal v meste.
Správa zo Žiliny znie. Futbalový klub MŠK Žilina rozšíri realizačný tím o Erich Cviertna, bývalého trénera ZZO Čadca. Stane prvým asistentom hlavného trénera Ľuboša Nosického.
Aj táto malá epizódka má pre mesto svoj eticky rozmer. Tréneri, ktorí nepožívali úctu tých, ktorí nerozumeli futbalu, ale rozhodovali o jeho osude, boli osobnosti. Dnes Š.Zaťkovi trénuje Duklu B.Bystrica a Erich Cviertna v najlepšom slovenskom klube MŠK Žilina.
Nie je to prejavom (čadčianskej) nevedomosti, že tí, ktorí niečo znamenajú, sú odborníci vo svojom obore, v meste boli ponižovaní a zatracovaní iba preto, že si dovolia povedať o pomeroch v meste pravdu?
Mesto malo cit pre kultúru a kultúrnosť vtedy, ak o meste rozhodovali ľudia rozhľadení a dívajúc sa na veci z nadhľadu a bez bez pojatosti. Preto v nedávnej minulosti, keď prišli do Čadce ako neznámi, napríklad P.Fiala, V.Didi, K.Kevický a po odchode sa stávali osobnosťami vo svojom obore mohli budovať súbory, lebo cítili podporu svojho okolia. Pre nich bola kvalita a prínos pre mesto Čadca samozrejmosťou, ako u neprajníkov, ktorí mali iba starosť si vidieť na špičku svojho nosa.
Dnes smelo k nim môžeme priradiť aj Š.Zaťku a E.Cvierta, aj keď v nepriazni nemohli rozvinúť svoj talent a vedomosti. Nech je to memento, aby tí, ktorí v budúcnosti zasadnú na stolec najvyšší, dostali dôveru obyvateľov mesta, aby na kreslo najvyššie sa dostali tí, ktorí sú prezieraví, vidiac veci z nadhľadu a chcú pre mesto prinášať dobro.
.. a na záver
Do pozornosti sa núka článok na www.glasnak.sk (vlastne výkrik bezmocnosti) Ericha Cviertenu, ako nekrológ pri svojom odchode, ktorý bez zastierky pomenoval biedu v čadčianskom športe a starostlivosti o mládež „Želanie radostnejších období a veľké sklamanie“.
Aj táto malá epizódka má pre mesto svoj eticky rozmer. Tréneri, ktorí nepožívali úctu tých, ktorí nerozumeli futbalu, ale rozhodovali o jeho osude, boli osobnosti. Dnes Š.Zaťkovi trénuje Duklu B.Bystrica a Erich Cviertna v najlepšom slovenskom klube MŠK Žilina.
Nie je to prejavom (čadčianskej) nevedomosti, že tí, ktorí niečo znamenajú, sú odborníci vo svojom obore, v meste boli ponižovaní a zatracovaní iba preto, že si dovolia povedať o pomeroch v meste pravdu?
Mesto malo cit pre kultúru a kultúrnosť vtedy, ak o meste rozhodovali ľudia rozhľadení a dívajúc sa na veci z nadhľadu a bez bez pojatosti. Preto v nedávnej minulosti, keď prišli do Čadce ako neznámi, napríklad P.Fiala, V.Didi, K.Kevický a po odchode sa stávali osobnosťami vo svojom obore mohli budovať súbory, lebo cítili podporu svojho okolia. Pre nich bola kvalita a prínos pre mesto Čadca samozrejmosťou, ako u neprajníkov, ktorí mali iba starosť si vidieť na špičku svojho nosa.
Dnes smelo k nim môžeme priradiť aj Š.Zaťku a E.Cvierta, aj keď v nepriazni nemohli rozvinúť svoj talent a vedomosti. Nech je to memento, aby tí, ktorí v budúcnosti zasadnú na stolec najvyšší, dostali dôveru obyvateľov mesta, aby na kreslo najvyššie sa dostali tí, ktorí sú prezieraví, vidiac veci z nadhľadu a chcú pre mesto prinášať dobro.
.. a na záver
Do pozornosti sa núka článok na www.glasnak.sk (vlastne výkrik bezmocnosti) Ericha Cviertenu, ako nekrológ pri svojom odchode, ktorý bez zastierky pomenoval biedu v čadčianskom športe a starostlivosti o mládež „Želanie radostnejších období a veľké sklamanie“.