Na slávnostnom zasadaní Mestského zastupiteľstva 27.8.2011 bola obnovená tradícia odovzdávania ocenení Osobnosti Mesta Čadca 2011 pri príležitosti konania Bartolomejského jarmoku a festivalu Drôtomania. Treba iba dúfať, že kontinuita ocenení aj po výmene orgánov mesta po komunálnych voľbách neskĺzne do subjektívnych alebo straníckych navrhovaní ocenených.
Mgr. Mária Marcibálová získala Cenu Mesta Čadca za celoživotnú činnosť v oblasti telovýchovy a športu, za významné zásluhy v oblasti pedagogickej práce na poste stredoškolskej učiteľky telesnej výchovy
Mgr. Vojtech Marcibál získal Cenu Mesta Čadca za dlhoročnú pedagogickú činnosť na poste stredoškolského učiteľa telesnej výchovy, za dlhoročnú záslužnú trénerskú, rozhodcovskú a organizátorskú prácu v oblasti športu a atletiky
MUDr. František Kostka získal Cenu Mesta Čadca za celoživotnú záslužnú a humánnu činnosť v odbore chirurg - špecialista, za rozvoj zdravotníctva v Čadci a na Kysuciach, s prihliadnutím na manažérsku a lekársku činnosť v ženskom hádzanárskom oddiele v Čadci
Magdaléna Hacková získala Cenu primátora Mesta Čadca za celoživotnú prácu v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, osobitne v oblasti záujmovo - umeleckej činnosti, za kultiváciu spoločenského života v meste Čadca
Juraj Šerík získal Cenu primátora mesta Čadca za prínos v oblasti umeleckého drotárstva a zachovanie tradícií svojich predkov, za výrazný podiel pri rozvoji maratónskeho behu slabozrakých, reprezentáciu Čadce a Slovenska v maratóne v kategórii nevidomých a nevidiacich a prínos pri vybudovaní bežeckého „šerikovského“ okruhu na ľavej strane Kysuce.
V úvode slávnostného zasadania primátor predniesol slávnostný príhovor, ktorý je v plnom rozsahu zverejnený:
„ Vážené dámy a páni, ctení hostia,
chvíle, ktoré práve prežívame sú vzácne. História sa dnes stretáva so súčasnosťou. Vzájomne sa prelínajú a dopĺňajú. Cítime ich symbiózu a hlboký zmysel.
Čadca prešla počas svojej stáročnej existencie ťažkými skúškami, poznačili ju mnohé prelomové dejinné udalosti, hrdo zápasila o svoje práva i slobodného ducha.
V týchto dňoch si pripomíname najmä dva letopočty: rok 1778, kedy bola Čadca kráľovnou Máriou Teréziou povýšená na mestečko – s právom usporadúvania 4 výročných jarmokov a celonárodne významný rok 1848. V decembri tohto roku prekročili hranice Čadce a na pár dní sa na jej pôde usídlili slovenskí povstalci na čele s Hurbanom a Štúrom, aby spoločne s ďalšími stovkami dobrovoľníkov vyjadrili svoju túžbu a odhodlanie bojovať za národnú slobodu a právo používať svoju materinskú reč. Sme hrdí na svojich predkov, ktorí boli pri tom a odhodlane kráčali za svojim snami.
Tie sny sa stali skutočnosťou. A prišli ďalšie a ďalšie generácie, ktoré vtláčali pečať tomuto mestu a svojimi životmi a prácou napĺňali jeho kroniku výnimočnými činmi.
V tejto chvíli sa história nášho mesta stretáva s osobnými dejinami každého z nás, pretože aj my ľudia máme svoju pamäť, svoje osobné kroniky plné popísaných strán. Nechceme a nesmieme zabúdať na minulosť. Aj preto chceme dnes poďakovať a vyjadriť úctu ľuďom, ktorí žijú medzi nami a ktorých celoživotné dielo oslovuje každého z nás.
V našej prítomnosti však už má svoje korene aj budúcnosť. A my sme povinní pripraviť jej životodarnú pôdu, zasiať kvalitné zrno a polievať ho vodou z čistého prameňa. Ten prameň by mal byť napájaný láskou, porozumením a spolupatričnosťou. Nezlomnou silou i pokornou múdrosťou. O to by sme sa mali snažiť každodenne. Spoločne. A všetci. Nie, nie je to vždy ľahké, no záleží len na nás, či to dokážeme.
Som veľmi rád, že sa tu dnes stretávame. Verím, že máme pred sebou dva krásne dni a prežijeme príjemné a vzácne chvíle v kruhu rodín a priateľov.
Vitajte a buďte našimi hosťami. Srdce nášho mesta je vám otvorené a bije aj pre vás.“
Mgr. Vojtech Marcibál získal Cenu Mesta Čadca za dlhoročnú pedagogickú činnosť na poste stredoškolského učiteľa telesnej výchovy, za dlhoročnú záslužnú trénerskú, rozhodcovskú a organizátorskú prácu v oblasti športu a atletiky
MUDr. František Kostka získal Cenu Mesta Čadca za celoživotnú záslužnú a humánnu činnosť v odbore chirurg - špecialista, za rozvoj zdravotníctva v Čadci a na Kysuciach, s prihliadnutím na manažérsku a lekársku činnosť v ženskom hádzanárskom oddiele v Čadci
Magdaléna Hacková získala Cenu primátora Mesta Čadca za celoživotnú prácu v oblasti miestnej a regionálnej kultúry, osobitne v oblasti záujmovo - umeleckej činnosti, za kultiváciu spoločenského života v meste Čadca
Juraj Šerík získal Cenu primátora mesta Čadca za prínos v oblasti umeleckého drotárstva a zachovanie tradícií svojich predkov, za výrazný podiel pri rozvoji maratónskeho behu slabozrakých, reprezentáciu Čadce a Slovenska v maratóne v kategórii nevidomých a nevidiacich a prínos pri vybudovaní bežeckého „šerikovského“ okruhu na ľavej strane Kysuce.
V úvode slávnostného zasadania primátor predniesol slávnostný príhovor, ktorý je v plnom rozsahu zverejnený:
„ Vážené dámy a páni, ctení hostia,
chvíle, ktoré práve prežívame sú vzácne. História sa dnes stretáva so súčasnosťou. Vzájomne sa prelínajú a dopĺňajú. Cítime ich symbiózu a hlboký zmysel.
Čadca prešla počas svojej stáročnej existencie ťažkými skúškami, poznačili ju mnohé prelomové dejinné udalosti, hrdo zápasila o svoje práva i slobodného ducha.
V týchto dňoch si pripomíname najmä dva letopočty: rok 1778, kedy bola Čadca kráľovnou Máriou Teréziou povýšená na mestečko – s právom usporadúvania 4 výročných jarmokov a celonárodne významný rok 1848. V decembri tohto roku prekročili hranice Čadce a na pár dní sa na jej pôde usídlili slovenskí povstalci na čele s Hurbanom a Štúrom, aby spoločne s ďalšími stovkami dobrovoľníkov vyjadrili svoju túžbu a odhodlanie bojovať za národnú slobodu a právo používať svoju materinskú reč. Sme hrdí na svojich predkov, ktorí boli pri tom a odhodlane kráčali za svojim snami.
Tie sny sa stali skutočnosťou. A prišli ďalšie a ďalšie generácie, ktoré vtláčali pečať tomuto mestu a svojimi životmi a prácou napĺňali jeho kroniku výnimočnými činmi.
V tejto chvíli sa história nášho mesta stretáva s osobnými dejinami každého z nás, pretože aj my ľudia máme svoju pamäť, svoje osobné kroniky plné popísaných strán. Nechceme a nesmieme zabúdať na minulosť. Aj preto chceme dnes poďakovať a vyjadriť úctu ľuďom, ktorí žijú medzi nami a ktorých celoživotné dielo oslovuje každého z nás.
V našej prítomnosti však už má svoje korene aj budúcnosť. A my sme povinní pripraviť jej životodarnú pôdu, zasiať kvalitné zrno a polievať ho vodou z čistého prameňa. Ten prameň by mal byť napájaný láskou, porozumením a spolupatričnosťou. Nezlomnou silou i pokornou múdrosťou. O to by sme sa mali snažiť každodenne. Spoločne. A všetci. Nie, nie je to vždy ľahké, no záleží len na nás, či to dokážeme.
Som veľmi rád, že sa tu dnes stretávame. Verím, že máme pred sebou dva krásne dni a prežijeme príjemné a vzácne chvíle v kruhu rodín a priateľov.
Vitajte a buďte našimi hosťami. Srdce nášho mesta je vám otvorené a bije aj pre vás.“