Kultúra má moc zjemňovať tých, ktorí chcú. Môže byť dočasne potlačená vulgárnosťou, nevkusnosťou, neschopnosťou ... ale nikdy zničená. Iba čas ukáže, aký význam a oporu ma pre tých, ktorí si ju ctia. Etiketa ako súčasť kultúry niečo stojí, ale nekultúrnosť je omnoho drahšia.
Predpokladá sa, že každá reštaurácia uchádzajúca sa o priazeň zákazníkov. Snaží sa ho získať svojou kvalitou prípravy jedál a charakterom reštaurácie. Mnohokrát zisk za každú cenu pripomína overenú skúsenosť, že pre les nevidíme stromy. V tomto prípade za stromy si dajme klienta. Potom takýto prístup majiteľa vypovedá o jeho charaktere, alebo ak chceme o jeho kultúrnosti, čím v konečnom dôsledku trpí povesť reštaurácie alebo kaviarne.
Zisk je dôležitý, ale nehovorí o dodržiavaní spoločenskej normy - etikete. Zabúda sa, že etiketa je dôležitou formou správania sa napríklad v divadle, na porade, ale aj v kaviarni alebo reštaurácii. Správne pochopená etiketa je životodarným tmel, ktorý zjemňuje, kultivuje a skvalitňuje spoločnosť.
Túto skúsenosť potvrdzujú príklady z prímorských letovísk, že akú kultúrnosť požíva majiteľ, také je zariadenie. Čo je ale najdôležitejšie, že kultivované správanie vypovedá o výchove.
Majiteľ stojí pred dilemou - zisk, alebo spokojnosť zákazníkov? Ak druhé, potom prečo pripustí, aby na obedy chodili zákazníci v špinavých a prepotených montérkach? Nechce sa veriť, že by to zo strany majiteľa bol sociologický experiment, koľko ostatní zákazníci vydržia.
Neviem ako by sa cítil majiteľ - majiteľka, kedy si mali sadnúť v obleku alebo svetlom kostýme na stoličku, kde sedel zákazník v špinavých montérkach? Zväčša sa to deje hlavne tam, kde majitelia vo svojej bez brehosti považujú svoju kaviareň - reštauráciu za pupok sveta, alebo vo svojej neomylnosti si myslia, že môžu všetko. Dôvodom je prienik liberálneho vnímania sveta, že aj kultúra a etiketa stolovania sa uvoľnila a vykazuje nežiaduce negatívne tendencie.
Živo si spomínam ako 7 ročný na rozhovor mojej mamini s priateľom našej rodiny, s chirurgom. Na jej otázku, čo mu najviac vadí pri operácii, či je to krv, jeho odpoveď bola prekvapujúca a do dnes si to živo pamätám. Nie krv, ktorá je prirodzená človeku, vadí mu špina, pot ... K tomu treba pripočítať hygienu ústnej dutiny.
Ak ísť na obed do reštaurácie v montérkach je to isté, ako keby chirurg prišiel na obed v operatérskom oblečení postriekané krvou. To by každý odsúdil, nehovoriac o dámach, ktoré by omdleli, ale špinavé a prepotené montérky nám nevadia. Tu sa prejavuje naša ľahostajnosť k veciam verejným.
Preto tí, ktorí si ctia etiketu, estetiku a kultúru stolovania nech si pripomínajú arabské príslovie, že kultúra človeka je lepšia ako jeho zlato. Že by Angličania sa pretvarovali so svojimi reštauráciami alebo kaviarňami ?
Zisk je dôležitý, ale nehovorí o dodržiavaní spoločenskej normy - etikete. Zabúda sa, že etiketa je dôležitou formou správania sa napríklad v divadle, na porade, ale aj v kaviarni alebo reštaurácii. Správne pochopená etiketa je životodarným tmel, ktorý zjemňuje, kultivuje a skvalitňuje spoločnosť.
Túto skúsenosť potvrdzujú príklady z prímorských letovísk, že akú kultúrnosť požíva majiteľ, také je zariadenie. Čo je ale najdôležitejšie, že kultivované správanie vypovedá o výchove.
Majiteľ stojí pred dilemou - zisk, alebo spokojnosť zákazníkov? Ak druhé, potom prečo pripustí, aby na obedy chodili zákazníci v špinavých a prepotených montérkach? Nechce sa veriť, že by to zo strany majiteľa bol sociologický experiment, koľko ostatní zákazníci vydržia.
Neviem ako by sa cítil majiteľ - majiteľka, kedy si mali sadnúť v obleku alebo svetlom kostýme na stoličku, kde sedel zákazník v špinavých montérkach? Zväčša sa to deje hlavne tam, kde majitelia vo svojej bez brehosti považujú svoju kaviareň - reštauráciu za pupok sveta, alebo vo svojej neomylnosti si myslia, že môžu všetko. Dôvodom je prienik liberálneho vnímania sveta, že aj kultúra a etiketa stolovania sa uvoľnila a vykazuje nežiaduce negatívne tendencie.
Živo si spomínam ako 7 ročný na rozhovor mojej mamini s priateľom našej rodiny, s chirurgom. Na jej otázku, čo mu najviac vadí pri operácii, či je to krv, jeho odpoveď bola prekvapujúca a do dnes si to živo pamätám. Nie krv, ktorá je prirodzená človeku, vadí mu špina, pot ... K tomu treba pripočítať hygienu ústnej dutiny.
Ak ísť na obed do reštaurácie v montérkach je to isté, ako keby chirurg prišiel na obed v operatérskom oblečení postriekané krvou. To by každý odsúdil, nehovoriac o dámach, ktoré by omdleli, ale špinavé a prepotené montérky nám nevadia. Tu sa prejavuje naša ľahostajnosť k veciam verejným.
Preto tí, ktorí si ctia etiketu, estetiku a kultúru stolovania nech si pripomínajú arabské príslovie, že kultúra človeka je lepšia ako jeho zlato. Že by Angličania sa pretvarovali so svojimi reštauráciami alebo kaviarňami ?