Ako sa rodila dohoda

Po dohode medzi ŽASK a Mestom Čadca a v záujme lepšieho a efektívneho využívania  nehnuteľnosti prišlo k výmene nepotrebných nehnuteľnosti. Pre ŽASK bola hala nadbytočná. Mesto dostalo bezplatne športovú halu PRATEX, ktorá je trojnásobne drahšia ako cena pozemkov, ktoré mesto výmenou previedlo na Dom dôchodcov na Žarci, ktorého zriaďovateľom je ŽASK.

Mesto ešte za primátorovania J.Vražela svojim uznesením sa rozhodlo odpredať požadované pozemky ŽASK. Dom dôchodcov potreboval mať ich vo svojom vlastníctve, aby sa uchádzal o euro financie na rekonštrukciu a modernizáciu. Vtedajšie vedenie mesta nebolo súčinné. Predaj sa neuskutočnil a Dom dôchodcov prišiel o peniaze z Euro fondov.   

Terajší primátor a súčasne aj poslancom ŽASK vedomí si svojej zodpovednosti urovnal spor aj vďaka dobrým vzťahom so županom J.Blanárom. Dokázal, ak sa chce, všetko sa dá.  Kde sa nechce, robia sa prekážky.

Čísla nepustia

Ročná prevádzka športovej haly stojí niečo viac ako 3 mio Sk bez započítaných investícii. Pravdu majú tí, ktorí hovoria, že ekonomika je pre mesto nevýhodná, ale ekonomika nie je všetko.

Otázka znie? Bolo dobrým riešením, že mesto vzala halu do svojej majetku? Keby bola doručená na ŽASK aspoň jedna ponuka na kúpu od podnikateľského subjektu alebo športového klubu, ŽASK by sa rád jej zbavil. Odpoveď je jednoduchá. Hala tak isto ako všetky športoviská sú neziskové.

Aké malo mesto možnosti?

Nevziať halu, ktorá je na území mesta a chátra bolo pre mesto bolestné, ale správne  rozhodnutie.  Netreba zabúdať, že mestá a obce sú tie subjekty, ktoré ak dajú, nečakajú, že sa im to vráti v príjmoch. Príjmy z prenájmu športových hál nikdy nebudú ziskové. V hre sú veci, ktoré prinesú mestu a jej obyvateľov nepriame výhody. Trhová ekonomika to nazýva externality.

Znamená to, že štát finančne intervenuje dotáciami, za čo zodpovedá. Ak opomenieme liberálnu predstavu, že o všetko sa má starať občan, musí to byť práve štát, ktorý  zodpovedá napríklad za zdravotný stav obyvateľov, musí podporovať vzdelanie bez rozdielu, či sa jedná o štátne alebo súkromné školy, ale musí podporovať aj umenie a kultúru.  

Ak štát podporuje neziskové aktivity, potom primerane aj mesta a obce majú povinnosť podporovať podobne aktivity. Medzi ne patrí aj podpora masovému a kondičnému športovaniu.

Ak športová hala je nezisková a je drahá, ale je nepomere voči pozitívnej externalite. Športovanie niečo stojí, ale tí, ktorí nešportujú stojí štát ešte viac, čo sa prejavuje v zhoršenom zdravotnom stave spoločnosti.

Ekonomika prevádzky

Ak sa vychádza zo známych údajov, dostaneme sa k približnému porovnaniu ekonomického využitia oboch hál. Predpokladané prevádzkové náklady pre Športovú halu Pratex činia 3 mio Sk, pri priemernom nájme 42 €/hodina a pre Športovú halu na štadióne cca 1,5, mio Sk/ 12 €/hodina. Predpokladá sa, že využitie oboch hál bude 8 hodín denne.

Potom efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov je v prospech pre Športovej haly Pratex bude 10 % a u Športovej hale na štadióne 6 %. Do tohto nie sú započítané investície potrebné pre každú halu zvlášť a taktiež nie je zohľadnené priaznivé faktory súvisiace s ďalšími prenájmami v Športovej hale na štadióne.

Imperatív pre mesto

To čo je napísané, nie je obhajoba, len konštatovanie. Žiadna športová hala, ani iné športoviská nebudú v podmienkach Čadce a Kysúc ziskové a budú odkázané na dotácie. Najlepšie by bolo, keby sa na športoviská a haly, ale aj na podporu športovania mládeže združovali finančné prostriedky. Preto spomienka na skvelý projekt z minulosti, ktorý mal iba jednu chybu, že to vymysleli komunisti.

ZZO t.j. Združené závody a organizácie bol projekt, ktorý riešil financovanie športovísk a športových klubov. V dnešnej dobe, kedy peniaze zatemňujú rozum, mal by projekt svoje opodstatnenie. Preto celá tiaž leží na meste. Ono musí do slova „brutálne“ hľadať všetky dostupné rezervy, aby nájom bol čo najnižší, tak ako sa to deje u krytej plavárne.

Hala pomôže športu

Mať funkčnú halu neznamená, že bude využívaná. Teraz platná cena za hodinový nájom je drahá a pre mnohé kluby nereálna. Bude záležať na meste, či bude prezieravé a bude poskytovať zľavy, tak ako pri v športovej hale na štadióne, kde poskytuje stolným tenistom, ale aj futbalistom zadarmo športovú halu, ale aj relaxáciu na plavárni.  V športovej hale Pratex budú pôsobiť hádzanárky, mládežníčke hádzanárky a možno aj futsalisti. Treba si priať, aby mesto nevychádzať zo zásady, že všetci sme rovní, ale niekto o niečo viac.

Prečo nie kritika aj proti neziskovej krytej plavárni?

Apropo krytá plaváreň. Ako by reagovali obyvatelia, keby tak ako športová hala Pratex bola aj plaváreň kritizovaná, že je nezisková a preto zbytočná? Potom by po Prahe Čadca bola druhým mestom, kde by prebehla verejná fenestrácia.

Mesto každoročne vynakladá na jej prevádzku cca 8 mio Sk. Ak na predraženú prevádzku a nutné investície v ŠH Pratex sa ozýva kritika, prečo potom kritici nekritizujú mesto, že sa dotuje krytú plaváreň? Nepriamo by poukazovali, že tak ako hala aj plaváreň je mestu na príťaž?

Položil si niekto otázku, koľko by stál reálne lístok na plaváreň, ak by existovala bez dotácii? 10, 12, 20 alebo ešte viac euro ?

Dôvetok

Preto odpovedať si na nadpis článku „Potrebuje mesto dve športové haly?“ je jednoznačná. Mesto konalo správne. Aj keď si všetci uvedomujú, že prevádzka bude v začiatkoch drahá. Ale nepriami dopad z vlastníctva haly pre mesto vytvára predpoklady pre poskytovanie zmyslu plného využívania voľného času mládeže. Takto môže zmierniť nebezpečný trend, ktorý pramení zo stále väčšieho počtu nových pohostinstiev ... a mesto (zatiaľ) nekoná, a je nečinné. Čo tak vypočuť názor slušnej mlčiacej verejnosti, a po vzore Turzovky upraviť zatváracie hodiny pohostinstiev?