Moja generácia prežila marazmus šedej normalizácie,
ale šeď mala aj svoje odtiene
a dnes iba farba peňazí plodí úspešných
(Jozef Kroutvora, historik, básnik)
Európa si premrháva svoju budúcnosť. Kríza je výsledkom politických a ideových protirečení. Európa vo svojej zblúdilej politike žila a žije na dlh. Ináč povedané, žijeme nad pomery. To čo platí pre Európu, následne aj s dôsledkami pre samosprávy.
Zlaté časy z rokov 2006 - 2010 sú preč. Tento trend možno odpozorovať aj v Čadci. Vtedajšie vedenie malo peniaze. Napriek tomu sa mesto zadlžovalo, pričom práve v tomto období mohlo byť „pozlátené“. Ponúkanú „dejinnú“ šancu vypísať si zmenku na vládnutie aj po roku 2010 nevyužilo. Naznačuje, že vládnutie v rokoch 2006 - 2010 bolo zlyhaním?
Pre samosprávy môžu byť niektoré negatívne signály súvisiace s krízou signálom, že ešte môže byť aj horšie.
Uznesenie vlády neveští nič dobré
Možno v zhone verejnosti uniklo uznesenie vlády SR č.387 z 30. júla 2012. Svojim odporučením primátorom miest a starostom obcí vláda nalieha, aby v záujme konsolidácii verejných financií prispôsobovali výdavky miest a obcí vývoju ich príjmov. Toto uznesenie možno chápať, že pre mesta a obce prídu ťažie časy.
Prístupový protokol SR pri vstupe do EÚ
Ďalšou hrozbou pre samosprávy sú záväzky, ktoré vláda vyrokúvala, alebo nevyrokúvala (záleží na uhle pohľadu), ktoré sú súčasťou prístupového protokolu SR k EÚ. Vláda podpísala rad záväzkov pre životné prostredie, skládky, komunálny odpad a vody, ktoré budú realizované. Zmenou kompetencii verejnej správy a ich presunutie na samosprávy zodpovednosť za plnenie sa zahmlieva a termín vyrovnania sa s EÚ blíži. Za nedodržanie podmienok EÚ hrozí finančnými sankciami.
Kto za to zodpovedá? Vtedajšia vláda, ktorá podpísala protokol alebo v súčasnosti držitelia kompetencii obce a mestá? ZMOS sa bráni, že záväzky podpísal štát a štát dôvodí, že obce sú nositeľmi kompetencii. Spor možno prirovnať k prísloviu, zíde z očí, zíde z mysle.
Pri podpise štát sľuboval samosprávam poskytnutie finančných prostriedok, čo sa nestalo. V rozpočte SR pre roky 2013 až 2015 nie sú vyčlenené financie na splácanie dlhu 8 mld €. Niektoré hlavne malé obce a mesta sa môžu dostať ešte do väčšej krízy ako sa to stalo Grécku, Španielsku, Portugalsku a najnovšie aj Slovinsku.
Daň z nehnuteľnosti môže byť „smrtiacim“ šípom pre bezbranných
Nepriaznivo sa vyvíjajúce verejné financie, ale aj hroziaca sekera 8 mld € viedla ex ministra I. Mikloša k spásonosnému zámyslu zrušiť blokáciu výšky dane z nehnuteľnosti. To by znamenalo, že samosprávy si určia výšku dane pre obyvateľov a podnikateľov bez obmedzenia
Samosprávy by mali dve možnosti. Podľa odbornosti a skúsenosti poslancov hlasovať ako rozum káže alebo o výške sa bude hlasovať systémom ako „odtrhnutí“ od života.
Vo väčšine zastupiteľstiev už dnes si osvojili druhú možnosť. Vidina veľkých peňazí pre rozpočty obcí a miest bola vedená v poznaní, že bez práce sú koláče. Už v tomto roku niektoré horlivé samosprávy zvýšili daň až o 100 %.
Mesto Čadca nebola výnimkou
Príkladom zmätočnej horlivosti pri zvyšovaní dane z nehnuteľnosti bolo zasadanie zastupiteľstva 15.12.2011. Rozpočet mesta 2012 zo zvýšenej dane získal peniaze bez analýzy dopadov na najnižšie príjmové skupiny obyvateľov, ako aj nedoloženie súboru úsporných opatrení. Ďalšou ranou pod pás bolo nezohľadnenie princípov postupnosti a primeranosti pri ich zvyšovaní. Primátori a starostovia takto preukázali svoju neodbornosť a neochotu vidieť veci z nadhľadu.
Hlavne že následne „neviditeľná“ ruka z pozadia (koho?) zariadila ako blesk z jasného neba, aby si poslanci sami sebe zvýšili odmeny !?!?!? Takto dostali obyvatelia mesta od svojich poslancov dar, kedy sa stali z hodiny na hodinu bezvýznamnými štatistami upotrebiteľní každé štyri roky a oči im zostali iba pre plač. Takéto správanie poriadne zatriaslo dôverou k vedeniu mesta.
Horlivosť toho kto navrhol zmenu výšky dane z nehnuteľnosti a tí, ktorí schválili zmenu môže primäť k úvahe, že ak mesto si dáva do svojho loga Mesto Čadca so srdcom, potom tí, ktorí to spôsobili si prajú, aby sa ich konanie nezmenilo na horkú príchuť a tí, ktorí sú nositeľmi dopadov tejto skrivodlivosti si nepamätali, čo sa stalo.