Pre tých ostražitých, ktorí vedia čítať „mesto“ asi tušia, že jeseň nebude iba tvorivo kludná. Je mnoho nášľapných „mín“, ktoré vedenie pripravilo alebo pripravuje pre svojich obyvateľov. 

Výmery za komunálny odpad 2012 zaiste rozjatria dušu tak ako to bolo pri dani z nehnuteľnosti necitlivé, neprimerané a zbŕkle. Aspoň chvíľu bude v meste „veselo“ Obyvateľom bude pripomenuté ich volebné právo ísť voliť, ale aj zodpovednosť z toho vyplývajúca ako naložiť so svojim hlasom.

Ak by sa podarila v meste prinavrátiť potenciál dôvery, ktoré vedenie požívalo po komunálnych voľbách 2010, je ešte šanca stratenú dôveru obnoviť. Potom z toho môžu vyťažiť obyvatelia mesta, ktorí si v komunálnych voľbách 2014 môžu zvoliť štátnikov a nie iba slabý odvar politikov. 

Ocenenie mesta

Záver mesiaca august aspoň na chvíľu dal zabudnúť na problémy mesta. Bartolomejský jarmok okrem svojej tradície a pozitívneho prínosu po druhý krát bol obohatený o odovzdávanie čestných ocenení mesta. 

V piatok 24.8.2012 sa konalo slávnostné zasadanie zastupiteľstva, kde boli udelené ocenenia OSOBNOSTI ČADCE 2012. Cenu mesta získali MUDr. Věra Kufová, MUDr.Jozef Kanaba a  Eva Matysová. Cena primátora bola udelená Ing. Miroslavovi Janíkovi, MUDr. Petrovi Szeghymu a Rastislavovi Hajnošovi. Kysucká kultúrna nadácia udelila Cenu Karola Guleja spisovateľovi, literárnemu vedcovi a novinárovi Jánovi Čomajovi.

Ďalší Čadčan svetový

V spolupráci so Spolkom architektov Slovenska bola otvorená výstava z tvorby svetoznámeho architekta Ladislava Rádeka (1909 - 1993), rodáka z Čadce Princípy architektúry sú absolútne . Jeho výnimočnosť, nadanie a originalita ho vyniesla do vtedajšej svetovej špičky architektov. Pracoval v USA a Japonsku. O jeho výnimočnosti  svedčí skutočnosť, že jeho nekrológ  bol zverejnený v prestížnom svetovom médiu New York Times. Tým sa iba potvrdilo čo sa vedelo, že bol architektom svetového významu. 

Zomrel A.Kallay

V sobotu 4.8.2012 zomrel vo veku 86 rokov významný slovenský fotograf a dokumentarista, rodák z Čadce, čestný občan mesta Karol Kállay. Česť jeho pamiatke.

Ako trh gniavi domácich

Jeden z obchodný reťazcov v meste dováža chlieb zo vzdialenej pekárne mimo okresu.  Pritom v meste je kvalitná pekáreň, ktorá okamžite môže rozšíriť výrobu.  Ta ale nemôže, lebo trh sa rozhodol pre drahšie riešenie. Ak by rozhodoval zdravý rozum, potom by sa v meste mohli vytvoriť tak potrebné nové pracovné miesta. Tu asi nič nepomôže, iba zdravý rozum podfarbený gandiovským uvedomením, aby každý z nás konal tak ako mu káže svedomie.

Detské ihriska pribúdajú a mamičky ďakujú

Mesto odovzdalo do užívania tri nové ihriska. Na Žarci pod školou, na ulici J.Kráľa a u Sihelníka. Najviac sa im potešili mamičky. Pre ne sú ihriská miestom, kde sa „zastaví“ čas. Sú oázou kľudu, sú azylom, ktoré ich chráni pred stresom a príkoriami, ktoré našou nečinnosťou im mesto  spôsobuje. Sú aj miestom, kde deti si vytvárajú návyky pri pohybové aktivity. 

Ihriská nie sú lacnou záležitosťou. Rozpočet jedného ihriská mesto stojí 11 tisíc €. Práve preto by sme si ich mali vážiť a chrániť všetci bez rozdielu, ako sme k nim pripútaní. Už iba tabuľka zakazujúca vstup pre psov nie je tam na okrasu. Mala by byť pre psičkárov výzvou, aby tieto skvosty, ktoré kultivujú prostredie na sídliskách aj oni rešpektovali.

Ak v Krásne n/K je to možné, prečo nie aj na Horelici?

Bezpečnosť chodcov pri cintoríne na Horelici na I/11 je hodnotená ako dlhodobo krízová. Dôvodom je, že stále tam nie je chodník. Obyvatelia Horelica sú nútení chodiť po krajnici I/11. Nečudujme sa matkám, ktoré  žijú v napätí, či sa jej dieťa zdravé vráti zo školy živé. Do kedy bude neochota vyriešiť krízovú situáciu? 

Riešenie ponúka Krásna n/K. Na komunikácii cez „rímsky“ most je po pravej strane smerom na Čadcu vyčlenená časť cesty pre chodník. Riešenie je na dlhé lakte, ale vo svojom dôsledku chráni životy chodcov. Prečo to, čo je možné v Krásne n/K nie je možné na Horelici?

Nezodpovední vodiči spôsobujú finančnú ujmu mestu

Spomaľovače na miestnych komunikáciách majú svojich zástancov, ktorí sú vo väčšine proti tým, ktorí sú v menšine a ich nechcú, vodiči. V meste je sprevádzkovaných niekoľko, ktoré dokazujú, že bezpečnosť premávky v týchto lokalitách sa ukludnila.

Bol som svedkom  náhodného stretnutia primátora s občanmi, ktorí spontánne žiadali ďalšie spomaľovače, aby chránili ich bezpečnosť. Vodiči frflú. Neuvedomujú si, keby ONI sa správali slušne, keby boli ohľaduplní voči chodcom, keby ulica J.Kráľa (ale aj na iných uliciach) vďaka hlavne mladým vodičom nestávali sa pretekárskou dráhou, potom spomaľovače by boli zbytočné.

Cena spomaľovačov je 100 €/m. Vynaložené prostriedky by sa dali zmysluplnejšie využiť pre iné potreby v meste. Takto nezodpovední vodiči vedome spôsobujú mestu finančnú ujmu.

Oni vedia a my nie, že v meste existuje cyklotrasa !?

Túto správu do sveta vyslal Trenčiansky samosprávny kraj. V odôvodnení v žiadosti mesta o príspevok na budovanie a modernizáciu cyklotrás v meste dôvodí, že budovanie cyklotrás nebude mať preukázateľný dopad na územie, nakoľko v meste už existuje cyklotrasa !!!???

Ak sa riadiaci orgán domnieva, že cyklotrasa je pri pravom brehu Kysuce smerom na Rakovú, alebo  že by to bola I/11. Potom vieme to čo sme nevedeli. Vypovedá to, že gestor Fondu mikroprojektu Operačného  programu cezhraničnej spolupráce má kompetenciu, ale nie je oboznámený so skutočnosťou.

Pritom začať z mesta a budovať postupne cyklotrasu smerom na Makov a potom ju prepojiť na existujúcu cyklotrasu vo Veľkých Karloviciach, alebo pripraviť prepojenie na cyklotrasu Krásno n/K smerom na Vychylovku a odtiaľ do Poľska vybudovaním cyklotrasy v meste a z Čadce do Krásna n/K je ambiciózny projekt o ktorom snia generácie cyklistov.

Povedať, že peňazí je nedostatok, je poctivejšie, ako blufovať o tom, čo v Trenčíne je jasné, ale v meste v úžase nad znalosťou, ktorá je na míle vzdialená skutočnosti.   

Bude menej vytriedeného papiera?

Slovak je raz taký. Ak môže, je nenahraditeľný, ak nemôže stáva sa zarputilým „oslíkom“. Zdá sa, že bezdomovcom sa rozšíril priestor ako prísť k nemalým peniazom. Spočítali si, že papier zo špecializovaných kontejnerov je ľahko prístupný a tým speňažiteľný.

V susednej ČR táto aktivita dosahuje vrchol. Je otázka času, kedy dorazí aj k nám. Ak pre mesto separovaný zber papiera je stratový, potom treba túto aktivitu „podporovať“. Ak by bol opak, potom by mesto mala prijať nariadenia pre zákaz takéhoto spôsobu tiež zberu.

Olympionik Peter Tichý ušiel hrobárovi z lopaty   

Osobnosť Kysúc a chodec - olympionik, dnes už vytrvalostný bežec ŠKP Čadca Peter Tichý ušiel s lopaty hrobára. V stredu 1.8.2012 cestou do práce na bicykli ho z okraja vozovky zozadu v 70 km rýchlosti zrazil autobus, ktorý sa vyhýbal prebiehajúcemu kamiónu a nedobrzdil. Vďačiť môže prilbe že žije. Okrem odrenín má roztrieštenú zlomenú kľúčnu kosť.

Mať vodičský preukaz neznamená, že mnohí vodiči (je ich väčšina) vedia „čítať“ cyklistu na verejnej komunikácii. Vo svojom uveličení rýchlosťou nechcú alebo neuvedomujú, že cyklista je rovnocenný účastník cestnej premávky !!!

Označené priecestia sú skutočnosťou

Po vzore Česka aj na Slovensku každému železničnému priecestiu bolo pridelené číslo. V prípade nehody, alebo pri zaseknutí sa medzi spustenými rampami, každý môže ohlásiť udalosť na číslo 112. Takto sa skráti čas aktivizovať záchranné zložky. Železnice si sľubuje zníženie počtu nehôd na priecestiach.

Koniec dobrý, všetko dobre aspoň zatiaľ

Z dobre informovaných kruhov pri vytyčovaní na umiestnenie stánkov pre Bartolomejský jarmok mesto narazilo na odpor niektorých majiteľov pozemkov, ktoré hraničia s Matičným námestím a Domom kultúry. Nebolo by žiaduce,  aby mesto oboznámilo verejnosť, čo sa vlastne stalo? Takto by sa vysvetlilo, či sa  s pozemkami nakladalo v rámci platnej legislatívy, alebo sa s nimi „šafárilo“?

Neuniklo nám ...

V súčasnosti sa dokončujú práce na rekonštrukcii a modernizácii Kysuckej knižnice. Treba oceniť úsilie ŽASK, že aj napriek finančným suchotám sa podujalo na tento záslužný počin. Ak oceniť, tak súčasne sa aj zamyslieť, či aj koncovka je tým najlepším riešením. Nepremení sa  to čo malo byť dobre na horký blen? Obnovená Kysucká knižnica sa stala magnetom, ale nie odborným. Na toto majú obyčajní ľudia pomenovanie - trafika.

Ak bola nepokojnosť s bývalou riaditeľkou, tak ju vymeňme. Knižnica od svojho otvorenia 1983 ako prvá experimentálna knižnica si vychovala mnohých odborne zdatných pracovníkov. Preto ju počudovaním, že novým riaditeľom sa nestal niekto z jej radov. Ešte, že domácim pamäť slúži, pamätajú si a voľby 2013 sa blížia.