Cestovný ruch nemôže padať na tej alebo onej politickej orientácii a účelovom konaní tých, ktorí dostali dočasný mandát riadiť cestovný ruch. Zdravý (nepoliticky) rozum káže, že spracovaná koncepcia by mala byť kontinuálna, bez rozdielu aká vláda nastúpi po voľbách. Predsa Malá Fatra alebo Roháče nie sú ani pravicové, ľavicové, liberálne, ani sociálne, sú nás všetkých. 

Vážme si a zveľaďujme to, čo sme dostali do vienka. Popripomínajme si legendu pre nás poučnú. Ak Boh skončil delenie sveta, prišli za ním Slováci, že na nich zabudol. On sa zamyslel a dal im územie od Tatier k Dunaju, ktoré si ponechal pre seba.

Ako blesk z jasného neba v poslednom septembrovom týždni mi náhoda priniesla dva postrehy. Napovedajú, že možno (konečne) sa začína diať niečo aj v prospech pozitívneho náhľadu na Slovensko očami cudzincov.

Na besede 25.9. s expremiérkou I. Radičovou na tému „Ako sa vládlo v krajine pod Tatrami“ na úvodnú otázku, čo ju v posledných dňoch zaujalo a potešila bez rozmýšľanie vyslovila prekvapujúcu informáciu. Bola na seminári v Madride. Na hoteli si zo zvedavosti prechádzala dostupné TV stanice. Náhoda chcela, že natrafila na 20 minútový film o Slovensku. Vyjadrila sa, že taký pozitívny film o Slovensku ešte nevidela. Mottom filmu bolo pozvať španielov na návštevu Slovensko. Film bol financovaní španielskymi organizáciami participujúcimi na cestovnom ruchu.

Zhodou okolnosti tiež 25.9 cestoval kamarát letecky z Atén do Viedne. Na palube Austrian airlines v jednom z ponúkaných časopisov bol článok o Slovensku, ktorí lákal investorov investovať u nás. Dôvodil stabilnou ekonomikou, pracovitosťou a vzdelanosťou našich ľudí. 

Dve náhody dopomohli aspoň na chvíľu zabudnúť na rozkokošenú politickú scénu. V oboch prípadoch o nás bez nás prinieslo Slovensku niečo pozitívne.