Aj na stretnutí (tak ako aj na zastupiteľstve) sa ukázala plná nahota, že rušenie nebolo vecné  podložené argumentmi, ale účelovosťou konania. Búrlivú atmosféru neukľudnil  ani vystúpenie primátora mesta. Lebo povedať, to nie ja, ale poslanci zrušili školu bolo priehľadným manévrom, ktorý by na inom mieste a v inej atmosfére bol dôvodom na úsmev. Ale tu v napätej atmosfére, kde učitelia nevedia čo bude s nimi, koľko problémov budú mať rodičia s dochádzkou deti do novej školy bolo hazardovaním s primátorským potenciálom dôvery. Nerozumel som  slovám primátora, ktoré nabádali ku diskusii pri hľadaní riešenia uspokojujúce obe strany.  Na znak dobrej vôle pozval na druhý deň vedenie školy na rokovanie na MsÚ. Bolo to takticky správne, ale ďalší priebeh stretnutia vyvrátil tento na oko dobrý úmysel.  V diskusii ma potešilo ubezpečenie dvoch poslancov, ktorí hlasovali za zrušenie školy (ing.J.Klučka a ing.P.Krkoška), že ak sa bude hlasovať o zriadení Cirkevnej školy budú „ZA“. V ďalšej protichodnej diskusii, kedy sa zapojil aj prítomní pracovníci MsÚ zodpovedajúci za školstvo sa názory rozchádzali. Stále nebolo daná odpoveď na otázku, či je podpísané sporné uznesenie o zrušení školy? Nakoniec som nevydržal a primátora som sa opýtal, či podpísal uznesenie č. 36/2007 o zrušení školy. On povedal, že „ ÁNO !!! V tomto okamihu celé stretnutie bolo iba „potemkinovým“ stretnutím o ničom. Lebo podpis primátora pod sporné uznesenie sa stalo účinné a vykonateľné. Práve jeho doznanie sa stalo výsmechom pre prítomných v sále, lebo verili jeho slovám, že volebný sľub o nezrušení čo iba jednej školy v meste sa nestane skutočnosťou. Stal sa, a o to intenzívnejšie bolo sklamanie tých, ktorí primátorovi verili.