„ ... treba zaželať to krásne,
čo vytvorili predchodcovia, aby nekleslo,
aby dvíhalo sa a rástlo do výšin pre radosť našu,
našich detí a našich vnukov. “
( Prof. V.Didi )
Miešaný spevácky zbor KYSUCA si na vianočnom koncerte 15. decembra 2012 pripomenul 35. výročie svojho vzniku. Zbor za krátky čas po svojom založení stal sa známy doma i v zahraničí. Je nositeľom početných medzinárodných ocenení. Najcennejšie ocenenia získaval v časoch, kedy účasť na medzinárodných súťažiach si musel obhajovať na kategorizačných skúškach zborov pri Osvetovom ústave. Kto uspel, bol dôstojným reprezentantom Slovenska na súťažiach a prehliadkach v zahraničí. Od v roku 1977 až do 1989 bol zbor zaraďovaný do najvyššej kategórie, kde sa dostávali štyri najlepšie zbory na Slovensku. Na tu dobu to znamenalo, že v amatérskych podmienkach sa pracovalo profesionálne.
Zakladatelia zboru
Pri slávnostnej chvíľach je potrebné vzdať úctu zakladateľom. Bez ich pričinenia by zbor neexistoval. Boli to Emil Helienek, Vojtech Didi, Pavol Kužma za súčinnosti Rudolfa Geráta a Miroslava Ďurica.
Dirigenti
Za úspechmi zboru sa stali dirigenti, ktorý každý svojim rukopisom posúval zbor do novej kvality. Prvými dirigentom bol prof.P.Fiala z Brna, hudobný riaditeľ, skladateľ a dnes dirigent Českého filharmonického sboru. V zbore pôsobil v rokoch 1977-1986.
Po ňom prevzal taktovku Prof. PaedDr.Mgr. et Mgr. Vojtech Didi, bývalý riaditeľ ZŠ v Klokočove, dnes dekan Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, nositeľ ocenenia Čestný občan mesta Čadca (2001) a Osobnosť KYSÚC (2005), zakladateľ Detského speváckeho zboru KYSUCA (1981). V zbore pôsobil v rokoch 1981 - 1986.
Od roku 2006 dirigentskú taktovku mal Doc.Mgr.art. Pavol Procházka, zbormajster v opere SND, Čestný občan mesta Čadca (2007) a Osobnosť KYSÚC (2007). V zbore pôsobil v rokoch 2006 až 2011. V roku 2011 taktovku prevzal jeho syn Ján, dnes asistent dirigenta a zbormajster v Štátnej opere v Banskej Bystrici.
Prezidenti zboru
Prvým prezidentom zboru bol riaditeľ ZŠ v Turzovke Emil Helienek (1977-1981), dlhoročný predseda Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Po ňom nasledovali Milan Čimbora (1981-2009), Jozef Franek (2009-2010) a Dagmar Šamajová (od 2011).
Podmienky pre vznik zboru
Pri bilancovaní tridsaťpäť ročnej cesty zboru nesmie sa zabúdať na členov zboru. Ukázalo sa, že vtedajší odbor školstva ONV a učitelia boli prirodzeným motorom kultúrneho života v obciach a mestách Kysúc, čo sa potvrdilo aj pri zrode MSZ KYSUCA.
Treba pripomenúť, že vtedajšie odbory kultúry a školstva ONV spolu s Okresným osvetovým strediskom systematicky pracovali na šírení osvety a posilňovali význam miestnej kultúry v okrese. Zbor pravidelne raz za mesiac vystupoval v obciach okresu. Pre miestne osvetové strediska sa v rozpočte vytvorila rezerva pre hosťovanie zboru. Zbor takto za dva roky navštívil všetky obce, ktoré boli na to prispôsobené, aby 50 - členný zbor mohol u nich vystupovať.
Zakladajúci členovia zboru
V.Adamicová, A.Baňáková, A.Bernátová, B.Bernátová, J.Bielčik, A.Delinčáková, A.Didiová, H.Dlhopolčeková, M.Ďurica, M.Findra, V.Gajdičiar, M.Glasnáková, J.Golis, I.Guba, M.Hacková, Š.Homolová, P.Jančarik, A.Janešíková, H.Janteková, D.Kubjatková, J.Kuffa, P.Kužma, A.Kužmová, P.Liščák, M.Lukáč, Ľ.Mackovčák, A.Mytyšák, B.Mravec, Z.Musálková, H.Nováková, R.Oravec, Ľ.Orságh, M.Pivko, M.Pivková, M.Rebrošová, A.Staníková, A.Sujová, V.Šoukalová, F.Šulgan, J.Teichgrabová, A.Vrávník, M.Vrávniková, J.Zagrapan, M.Zagrapanová, Š.Zakopčan.
Súčasnosť
Hlavnou úlohou zboru je okrem nedostatku financií zabezpečiť pravidelný prísun nových členov, hlavne mužov. Od počiatku okrem učiteľov a ďalších členov bol to práve DSZ KYSUCA pri Dome kultúry, odkiaľ pravidelne prichádzali noví členovia. Jeho zánikom sa prílev nových členov zastavil
Súčasný spoločensky vývoj má negatívne dopady na vývoj a vytváranie podmienok nie iba na zbor, ale celej záujmovej oblasti. Školstvo sa nachádza v stave, kedy spoločenské ohodnotenie učiteľov ich dostáva na okraj spoločnosti. Po 17.11. osvetová práca stráca na význame a dostáva nálepku niečoho nepotrebného. Miestna kultúra sa odcudzuje zo života obcí aj vďaka komerčnej kultúre.
Na prácu zboru ako barometer pôsobil priazeň primátorov. Azda najlepšie sa dýchali zboru vtedy, ak bol rešpektovaný nepísaný zákon, keď na činnosť mu bolo garantované minimálne 150 tisíc Sk ročne. Najťažšie obdobie zbor prežíval v čase, keď dominovala zášť a dezinformácia, keď bola snaha priehľadným manévrom ho oslabiť. Zbor odolal, lebo na dlhej ceste svojho vývoja sa stal imúnny proti rôznym atakom.
EÚ a súvislosti
Dnes duchovné a kresťanské posolstvo v spojení s miestnou kultúrou sa „nenosí“. Už nie je záujem vlastne je nežiaduce, aby Európa čerpala z rôznosti regionálnych kultúr, z ktorej by košatel strom európskej kultúry. Ak tento proces nebude zdola, Európa si podpíli svoje životodarné korene. Európa sa dobrovoľné vzdá svojej hodnotovej orientácie v hľadaní nových potrieb, návykov a hodnôt. Potom európska kultúra bude vymierať a stratí svoju prirodzenosť.
Nesmieme zabúdať, že kultúra je živená svojou minulosťou. Obnovuje sa dnešnou kreativitou. S tým úzko súvisí kultúrne dedičstvo, ktoré je základom identity a kreativita zabezpečuje adaptáciu tejto identity na meniace sa sociálne a kultúrne podmienky.
Potom to môže byť krok k duchovnému ak nie zániku, tak oslabeniu a strate konkurencie z inými súčasnými civilizáciami. Aj toto treba mať na pamäti uvedomiť si, v čom bol zmysel práce MSZ KYSUCA na jej 35 ročnej ceste.
Na záver niekoľko čísiel, ktoré pripomínajú koľko úsilia, hľadania a nácvikov museli členovia podstúpiť, aby MSZ KYSUCA žil a ďalej košatel v prospech svojich verných divákov. V zahraničí strávili 139 dní ,precestoval 58.500 km, naštudovali 257 skladieb a uskutočnili 389 koncertov.
* Nech žije, rastie a rozkvitá.