Osamotená ľudská bytosť
bez ľudskej spoločnosti
nemôže prežiť.
(Dalajláma, tibetský vodca)
Hodnotiť politický systém bez zohľadnenia pomoci pre telesne a ťažko postihnutým občanov by bol neúplný a zahrával by sa s ich dôverou. Ako je to v Čadci vypovedajú závery z prieskumu na cieľovú skupinu, ktoré tvoria občania s telesným a ťažko telesným postihnutím. Patria do skupiny občanov, ktorí sú najviac ohrozenou sociálnou exklúziou. Je to proces, ktorého prostredníctvom sú vďaka svojmu zdravotnému handicapu vytláčaní na okraj spoločnostia je im zabránené plne sa zúčastňovať na jej živote.
V širšom spoločenskom kontexte do cieľovej skupiny je možné zaradiť aj rodičov s detskými kočíkmi, tehotné ženy, seniorov, ale aj osoby po úrazoch, ktorým rovnako prítomnosť architektonických bariér v prostredí a doprave znemožňuje prístup k službám, objektom a tovarom.
Postihnutí dôvodia, že sú súčasťou spoločnosti a považujú za prirodzené, že chcú iba to čo im patrí, dodržiavanie občianskych a základných ľudských práv a slobôd. Kompetentní v štátnej správe a samospráve si neuvedomujú, že BEZBARIEROVOŤ veľmi úzko súvisí s kvalitou života v mestách a obciach.
Neprístupnosť alebo sťažený prístup do budov inštitúcii verejnej správy a samosprávy, bánk, poisťovní, bankomatov, služieb, ubytovacích a stravovacích zariadení, mobilných operátorov, obchodov a ďalších služieb, zdravotných zariadení, lekárni, zdravotníckych potrieb, voľno časových aktivít ako sú divadlá, kiná, kultúrne domy, športoviská, kostoly a školských zariadení je obmedzením ich pohybu, znižuje kvalitu ich žitia a možnosť byť aktívni vo verejnom a spoločenskom živote.
Títo občania musia každodenne čeliť nezmyselným nástrahám plných schodov, obrubníkov, úzkych dverí, „ne“ vyhradených parkovísk, klzkých podláh, neprístupných toaliet a pod. Tvrdia, že MY (zdravotne postihnutí) sme obeťou, a VY (zdravý a kompetentní) ste zväčša nečinní. Stačí tak málo, umožniť im bez problémov dostať sa aj tam, kde pre zdravých je to normálne.
Táto ťažko skúšaná skupina občanov nechce, aby bola ľutovaná, ale aby si verejnosť uvedomovala ich zdravotné alebo inú obmedzenia a akceptovala ich snaženie po náprave.
Projekt v meste bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dočasného programu „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd“ v roku 2012. Hlavným zmyslom projektu je prezentovať výsledky na verejnosti a upozorniť na ich stále pretrvávajúcu diskrimináciu. Chcú apelovať na kompetentných miestach, u primátorov a starostov, aby odstraňovali architektonické bariéry, ktoré sú pre mnohých neprekonateľnou prekážkou pri naplňovaní ich predstáv o zamestnaní, cestovaní, bývaní a žití.
Po vyhodnotení situácia v meste Čadca je nasledovná:
• 62 % vyhovuje v zariadeniach služieb (19% nevyhovuje, 19% čiastočne vyhovuje)
• 56 % vyhovuje v bankách, bankomatoch, poisťovniach (38%, 6%)
• 56 % vyhovuje v zariadeniach pre voľno časové aktivity (44 %, -)
• 53 % zariadení vyhovuje v inštitúciách verejnej správy a samosprávy (27% nie, 20% čiastočne)
• 40 % vyhovuje v zdravotníckych zariadeniach (25%, 35%)
• 38 % vyhovuje v školách a školských zariadeniach (31%,31%)
Čerpané z publikácie „Monitoring bezbariérovosti a implementácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím - monitoring prístupnosti v Čadci“.