ZUŠ podchytáva talenty, ale aj záujemcov a poskytuje im umelecké vzdelávanie. Škola v súčasnosti má 603 žiakov, z toho 277 v kolektívnom vyučovaní. Je potešujúce, že škola má detašované pracoviska v Zborove n/B, Oščadnici, Skalitom, Makove a na Čiernom.

Ak škola má svoje výsledky, dostatok žiakov, erudovaných a zanietených učiteľov. Aj napriek tomu prežíva problémy, ktoré jej nepridávajú pokoj v jej napredovaní.

Medzi riziká ZUŠ na Slovensku  zostáva prideľovanie financií, ktoré sú závisle na účelových dotáciách, ako aj nestabilita podielových daní, ktoré mesto dostáva na každého obyvateľa. 

Dlhodobým problémom školy zostávajú vlastné priestory. Škola je stále v permanentnom strese. Môže existovať len vďaka veľkorysosti základnej školy, v ktorých priestoroch funguje. Pritom riešenie bolo jednoduché, priamočiare a pre mesto výhodné. Priestory po bývalej materskej škôlke mali pôvodne byť pridelená práve ZUŠ na Žarci, čím by si na večné časy vyriešila svoju existenciu. V čase primátorovania J.Vražela sa urobil pre ZUŠ Žarec zničujúci úder. Škola sa predala za 5,8 mio Sk a takto reči, všetko mládeži sa rozplynulo v nekonečnom vesmíre. Naopak ZUŠ J.Potočára prežíva svoj strmý vzlet kvality. Rekonštrukcia  a modernizácia stabilizovala školu. Pre mesto je jedným z  TOP školských a vzdelávacích miest.

Jedno vedenie, dve protichodné rozhodnutia napovedajú, že niekto milší a niekto ... no taký iný. Aj o tom bolo vedenie v rokoch 2006 - 2010. Mrzí, že vo vedení vtedajšieho oddelenia kultúry bol na slovo vzatý odborník na kultúru.

A propo, súčasťou moderného školstva v zahraničí je prirodzene spájať v jednom školskom komplexe ZŠ a ZUŠ pri rešpektovaní ich subjektivity. Takto sa znižuje mobilita žiakov a šetrí ich čas. Ak by takto vnímalo mesto svoje poslanie, potom by to bolo nadčasové vnímanie v predstihu riešiť prirodzenú symbiózu ZŚ a ZUŠ vo vyváženosti ? Ale to asi mestu ani ZUŠ nehrozí. Radšej stres ... veď nejde o život.

Ďalšou hrozbou pre ZUŠ môže byť stále tlejúca turbulencia  hrozby privatizovania ZUŠ na Slovensku. Pre mesto by to malo negatívne dôsledky. Dôvod je prostý. Pri súčasnej ekonomickej situácii na Kysuciach by súkromné ZUŠ boli iba pre tých, kto na to majú. Takto by sa diskriminovali deti z chudobných rodín. Talent predsa nie je výsadou iba bohatých. Je povinnosťou štátu, aby vytvoril podmienky pre všetkých. Každý talent by mal mať šancu a zároveň štát by mal napomáhať talentom sa zdokonaľovať. Obmedzovať nemajetných by bolo začiatkom konca už tak napnutého sociálneho zmieru v meste. 

Je dobre, že mesto má dve samostatné ZUŠ, ktoré svojou prácou, aktivitami vďaka zanieteniu  učiteľov vykonávajú pre mesto nedoceniteľnú prácu pri vzdelávaní, výchove a kultivovaní žiakov, budúcich občanov mesta.