Vzťah ku svojim milovaným Kysuciam, ku kysuckému človeku premieňali v sebe im vlastnou úprimnosťou vzťahom k ľudovej piesni. Svoj vzťah k ľudovému spevu prezentovali vo filme „Pri prameni rieky“. Nie je to iba prezentácia ich nesporného speváckeho  talentu. Je to výpoveď  o ich charakterových dispozíciách, o ich vzťahu k prírode, k ľuďom, k viere. Ich skromnosť a pokora k spevu bola úprimným svedectvom o spôsobe života k ich milovaným Kysuciam. Práve tento film by mal byť premietaný na základných školách v meste, ako podnecovať v žiakoch pokoru a úctu k vlastenectvu ku Kysuciam a Slovensku.

Nech tí, ktorí ich poznali, svojimi myšlienkami si spomenú na nich. Oni aj keď sú v nebíčku, pozorujú nás, ako sa správame k tomu, čo nám zachovali naši predkovia. Zaslúžia si našu spomienku, a zároveň obdiv a úctu. Nech sú pre súčasníkov vzorom oddanosti svojou láskou, ale aj činmi k svojim a našim Kysuciam.