(úvaha o dobrom riešení, len kompetencie vyvolávajú chvenie)
Memorandum o spolupráci medzi Vládou SR a ZMOS z 18.10.2012 sleduje konsolidáciu verejných financií pri znížení deficitu na 2,9 % HDP v roku 2013. Obce boli prinútené ušetriť cca 5 % osobných výdavkov a 10 % výdavkov na tovary a služby.
Memorandum nechtiac otvorilo večný spor, kto viac šetrí? Sprísnenie a sprehľadnenie hospodárenia je vždy dobre a aj žiaduce pre samosprávu, ale malo by byť aj pre štát. Problémom zostáva, či tlakom štátu na samosprávy sa neporušujú ich kompetencie? Ten kto nešetrí (štát) rozhoduje o tom, kto šetrí (samosprávy).
Novelizácia zk.č.583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách je voči samospráve „krutá“
Pritom v rokoch 2012 a 2013 samosprávy hospodárili s prebytkom !!! V roku 2013 samosprávy nesú takmer polovicu plánovaného šetrenia aj napriek tomu, že výdavky predstavujú necelú 1/5 výdavkov verejnej správy.
Celkové šetrenie nemusí vyznieť až tak optimistický. Je to práve štát, ktorý nemá porovnateľné pravidlá so samosprávami. Za sprísnenými pravidlami sa pre samosprávu skrýva verejná hrozba. Ak obce musia šetriť, z toho vyplýva, že nešetria. Takto sa plíživo do verejnosti dostáva, že sú nezodpovedné v hospodárení. Opak je pravdou.
Pod lampou býva tma
Verejný dlh štátu je na úrovni 55% HDP ??!! Pri samosprávach je to na úrovni 2 % !!! Z 2900 obcí v nútenej správe je iba niekoľko obcí. Preto vyvolané emócie chcú asi odvrátiť pozornosť od hospodárenia štátu. Štát by mal mať prinajmenšom také isté prísne pravidla pri zadlžovaní, ako majú samosprávy !!! Práve štát by mal prijímať ozdravné opatrenia, možno ešte väčšmi ako samosprávy. Napríklad iba zníženie byrokracie by bol príspevkom štátu pre konsolidovanie verejných financií.
Zaznamenala verejnosť, že štát si pod sebou podpiľoval konár? Znižoval výdavky v kapitolách štátneho rozpočtu (ak áno leda sľubmi), aby deficit verejných financií klesol pod 3 % HDP?
Čo čaká prijatím zákona v praxi?
• Nebude možné, aby si obce „skrývali“ dlh v investičných a dodávateľských zmluvách so súkromníkmi, čím rozpočty sa budú stávať transparentnejšie, a budú pre ľudí a ich oprávnené problémy.
• Od 1.1.2014 bude sa musieť posielať na ministerstvo financií akákoľvek zmeny a 1/4 posielať priebežné plnenie.
• Zmeny rozpočtov sa budú môcť robiť iba do 31.8. Výnimky po termíne dostali havárie, živelné pohromy alebo financovanie z euro fondov.
• Pôžičky na pred financovanie euro fondov sa nebudú sa započítavať do dlhu obcí a miest. Započítavať sa budú záväzky z investičných dodávateľských úverov a ručiteľské záväzky.
• Sprísnením pravidiel pre obce a mestá napomôže vziať úver iba tým mestám a obciam, ktoré budú hlboko s dlhom pod 50 %.
• Zmeny po 31.8. sú u tých obcí postavené na piesku, lebo obce majú aj iné delegované povinnosti, ktoré zo zákona musia plniť. Tu treba pripomenúť ľudovú múdrosť, že do hospody bez peňazí nelez.
Dlhová služba
Dlh dosiahne 50 %, vtedy dlhová služba začína byť účinná. Primátor/starosta musí predložiť zastupiteľstvu správu s dôvodovou správou a opatreniami.
Dlh dosiahne 58 %, zastupiteľstvo je povinné schváliť v nasledujúcom roku vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Dlh presiahne 60 %, podľa ústavného zákona O rozpočtovej zodpovednosti (zk.č.493/2011 Z.z.) hrozí pokuta.
Všetko by bolo v poriadku, až na jeden detail
Mať zodpovedný prístup ako majú samosprávy, to by malo by byť aj pre štát samozrejmosťou. Obec pri prenesení úloh zo štátu na obec má zo zákona právo dostať potrebné financie a iné materiálne prostriedky. Pritom samosprávy od začiatku nedostali dostatok peňazí na výkon všetkých kompetencii. Spomeňme si na prechod základných škôl na obce, ako brutálne boli vtedy školy investične poddimenzované. Nech sa to porovná s dnešným stavom, nie že by všetko bolo v požadovanej spokojnosti, ale je to viditeľné práve zásluhou miest a obcí, že sa to zlepšilo.
Obce sú samosprávne
Štát vo svojom konaní aj by vedel, ale rád zabúda, že tak ako on má svoju legitimitu, tak isto aj samospráva má svoju 369 - ku. Jasne definuje práva a povinnosti samospráva. Orgány obce starosta a poslanci vykonávajú svoje funkcie slobodne, na svoju česť a svedomie, riadne plnia svoje povinnosti, ochraňujú záujmy obce a riadia sa najlepším vedomím a svedomím. Zákon nie vždy môže mať na pamäti „operatívu“, v ktorej starosta mnoho krát musí riešiť okamžite úlohy. Je pravda, že na jej výkon možno ukladať povinnosti a obmedzenia iba zákonom, ale s dodatkom n základe medzinárodných zmlúv. Prečo zákon o rozpočtovej zodpovednosti je zákonom ústavným a nie obyčajným zákonom?
Preto slobodne vykonávaný mandát viazaný na operatívu zasadenú do zákona by bolo hrobárom pre slobodný výkon ich orgánov. Potom samosprávy sa môžu zmeniť na štátnu správu, kde rozhodnutie letí zhora dolu ... a vrátime sa pred rok 1989. Práve samospráva je výdobytkom 17.11. či sa to niekomu páči alebo nie.
| Ako hospodárili (v mio €) | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 |
|
|
|
|
|
|
|
| samosprávy | - 408 | - 566 | - 65 | + 84 | +105 |
| štát | - 5.022 | - 5.054 | - 3.500 | -3.107 | -2.175 |
|
|
|
|
|
|
|