(zamyslenie sa nad zrušením kontrol na hraniciach)

Piatok 21.12.2007 sme sa dočkali. Hranice štátov v EÚ zostali, ale kontroly od Tallinu po Lisabon prestali existovať.

Dôležitým medzníkom pre Slovensko zostáva 1.1.1993, kedy sa dovŕšila cesta Slovenska ku samostatnosti a zvrchovanosti. Vznikla Slovenská republika, ako demokraticky a právny štát. Ak v roku 1993 vznikli hranice, tak v piatok 21.12.2007 sa zrušili kontroly na nich. Čo je podstatné? Ak v roku 1993 Slovenská republika vznikla a teraz sa zrušili kontroly na hraniciach, ale hranice naďalej existujú.  Pozor, opačne to neplatí, lebo ak by vtedy hranice nevznikli, tak Slovenská republika nebude zvrchovaný a právny štát  v spoločenstve EÚ.

V pamätných novembrových dňoch roku 1989 sme sa nádejali, že zrušenie kontrol na hraniciach bude rýchlou záležitosťou. Opak bol pravdou. Museli sme čakať dlhých 18 rokov, aby to v čo sme dúfali sa stalo skutočnosťou. Nádeje generácii sa naplnili a mi sme vstúpili do "schengenského" priestoru a stali sme sa súčasťou 483 miliónového európskeho spoločenstva, s rozlohou viac ako 4,2 miliónov km2

Práve teraz, keď pocity s nami príjemne lomcujú, nezabudnime na zlobu, ktorá nám nedopriala žiť v slobode, pripomínajme si naše šance, ktoré nás čakajú, ale pamätajme si v čom je naša šanca v spoločenstve  byť úspešní.

Nezabudnime na tých, ktorí na ceste za slobodou našli svoju smrť na ostnatých drôtoch pri prechode cez štátnu hranicu smerom na západ.
 
Nezabudnime na tých, ktorí na miesto slobody museli svoje najlepšie roky života stráviť v žalároch, lebo túžili po slobode.

Nezabudnime na šikany na hraniciach proti nevinným ľuďom, pre ktorých jedinou chybou bolo, že sa chceli legálne pozrieť "von" za železnú oponu.

Nezabudnime na systém, ktorý nám nedal možnosť žiť v slobode.

Aj v slávnostných chvíľach treba spomínať, zamýšľať sa nad dobou v ktorej sme žili. Môžeme odpustiť, ale nikdy zabudnúť !!! Súčasne sa dívajme dopredu, čo nás čaká, aby sme našou neopatrnosťou nevideli cez les stromy.

Pripomínajme si, že žiadna sloboda nie je zadarmo.

Pripomínajme si, za akú cenu sme dostali slobodu a čo od nás Európa žiada. Žiada od nás iba to, čo káže zdravý rozum. Zodpovednú slobodu !!! Lebo sloboda nie je niečo konečné, nemenné, ale o slobodu ako hodnotu sa musíme usilovať každý a stále.  

Pripomínajme si, že každá minca má dve strany, jednu pre tú dobrú slušnú väčšinu ľudí, a ta druhá pre ľudí porušujúci zákony.   

Pripomínajme si, že ako členovia pluralistickej demokracie stále musíme objavovať a využívať občianske cnosti, ktoré si osobná sloboda v rámci celej EÚ vyžaduje.

Pripomínajme si, že sloboda sa nám rozplynie, ak budeme sledovať svoje prízemné ciele na úkor celku. Nezabúdajme, že aká bude naša sloboda závisí od každého z nás a ona bude taká, akú budeme mať v našich mysliach.

Pripomínajme si, že dnes môžeme povedať všetko, ale koho to zaujíma? Preto konajme a buďme nároční k sebe. Ak to dokážeme, tak potom naša sloboda bude uvedomením si našej zodpovednosti a potom naše svedomie bude v každom z nás  ako strážca našej slobody.

Pripomínajme si, že demokracia sa zakladá na presvedčení, že v obyčajných ľuďoch sa skrývajú neobyčajne možnosti.

Pripomínajme si, že podriaďovať sa Bruselu nemusí byť vždy príjemné, ale je to jediná istá spoľahlivá ochrana, ktorú máme proti neslobode, demagógii, terorizme ........

Pripomínajme si, že môžeme cestovať po Európe, môžeme poznávať, pracovať, vzdelávať sa, bývať, ale nikdy nezabudnime, odkiaľ sme vyšli, že v nás koluje materské mlieko slovenskej matky.

Pripomínajme si, že nikto z nás nebude svetový iba preto, že behá po svete, ale svetový bude preto, že čo získa vonku uplatní doma. A to je šanca pre každého z nás, pre všetky štáty v EÚ, aby jednotná EÚ  napredovala a košateľa v rôznosti národných kultúr, tak ako lúka vo svojej pestrosti kvitnúcich kvetov.

... a na záver nadčasové myšlienky, ktorých naplňovanie a uvádzanie do života bude nás posilovať v našom úsilí byť aktívnym členom v EÚ a zároveň bude posilovať zdravú kondíciu EÚ, tak ako boli v roku 1997 formulované závery pre náš vstup do EÚ (použitý prameň: My v Európe, vydalo MK SR, 1997)

Pamätajme si, že kultúra a umenie sú jedným z určujúcich činiteľov spoločenského vývoja a individuálneho pocitu sociálnej spokojnosti a osobného šťastia.

Pamätajme si, že individualizácia sprevádzaná rozpadom hodnotiacej sústavy a všeobecných morálnych princípov, ohrozuje fungovanie spoločnosti a jej inštitúcií včítane štátu

Pamätajme si, že kresťanské cirkvi sú schopné svojim pôsobením vytvoriť protiváhu rastúcemu individualizmu, a ako aj udržiavať a rozvíjať súbor tradičných  morálnych princípov, ktorý v prípade slovenského národa predstavuje aj organický a do ústavy začlenený cyrilometodský odkaz. Spolupráca štátu a cirkvi v tejto oblasti predstavuje v súčasnosti jediný dostupný a overený nástroj riešenia problémov morálnej kategórie.

Pamätajme si, že  kultúrna identita, ktorej súčasťou je tradícia, kultúrne dedičstvo a jazyk, ale aj kultúrne produkty, v ktorých sa prezentuje, a cez ktoré sa rozvíja kreativita ľudí, je základným štátotvorným  činiteľom. Národný štát nadlho zostáva  jediným možným garantom rozvoja občianskej spoločnosti. Preto je rozvíjanie kultúrnej identity základným predpokladom rozvoja štátu a občianskej spoločnosti.

Pamätajme si
, že umenie a kultúra, veda a technika ostáva jedinými silami, ktoré nastavujú  zrkadlo spoločnosti a ukazujú jej, čím je, kam sa ostala, a čo by sa mala usilovať. Tvorcovia by si mali uvedomiť svoju zodpovednosť a spoločnosť by mala pozorne počúvať ich posolstvu. Výchova umením a pe umenie predstavuje základný prostriedok zvyšovania kultúrnej úrovne a tým aj budovanie kultúrne vyspelej spoločnosti.

Prajme si, aby Európa napredovala, aby 21.12.2007 sa stal dňom ešte väčšieho uvedomenia si svojej spoluzodpovednosti k spoločenstvu, aby Európa vo svojej rôznosti sa stávala aj našou Európou - Európou národov.