Dôvody súčasného stavu s nájomnými bytmi

•        Máme najmenej nájomných bytov, čo nie je vôbec náhoda. Po roku 1989 konanie ľudí, ale aj politikov bolo vedené čo najrýchlejšie okrem slobody vlastniť majetok. Najrýchlejšie sa javilo odpredať nájomné byty. Ak odmyslíme družstevné byty, ktoré si budúci majitelia museli kúpiť, odkúpiť boli nájomné pridelené mestom alebo podnikom. Katalyzátorom tejto zmeny bola vidina, že nájomné byty sa kupovali za zostatkovú cenu. Takto sa saturoval pocit byť vlastníkom.

•        Z pohľadu slovenskej ekonomiky bola snaha predať byty, aby vtedajší majitelia nemali s nimi ďalšie výdavky. Bolo to v súlade s Ústavou SR, že každý má  právo vlastniť majetok. Súčasne Ústava SR novému vlastníkovi prikazuje, že vlastníctvo zaväzuje, čo pre nejedného už nebolo tak príjemným zistením.

Dopady z likvidácie nájomných bytov

•        Jedným z pozitív súkromného vlastníctva bytov bolo, že vlastníci sa začali starať o byty. Sídliska sa vďaka novým vonkajším omietkam menili sivý priemer na farebný, menili sa okná, opravovali a modernizovali sa elektrické, plynové a iné rozvody, znižovala sa energetická náročnosť.

•        Nezamestnanosť v novo tvoriacej sa trhovej spoločnosti sa stávala trvalou hrozbou pre existenciu zmysluplného a vyváženého života. Ten kto nepochopil poníženie deti nezamestnaných rodičov voči svojim vrstovníkom, ktorých rodičia sú zamestnaní, nevie čo je ľudská bieda. Lebo nezamestnanosť produkuje stres, neistotu a najviac nimi trpí rodina a deti už iba tým, že nemôžu pomýšľať na svoje bývanie.

•        Máme vlastníctvo, ale sme „priklincovaní“ na jedno miesto. Tým trpí ekonomika, znižuje sa jej potenciál napomáhať nezamestnaným v migrácii za prácou a tým aj bývaním. 

Podmienky pre získanie úveru aj pre firmy

Štát sa snaží ísť k mladým ľuďom pri realizovaní ich potrieb. Súčasné rozhodnutie o rozšírení výstavby nájomných bytov aj pre firmy je krokom k lepšiemu, aj keď to ešte je ďaleko od spokojnosti. Úver bude zvýhodnený úrokom vo výške 1%. Firma môže dostať až 80% zo sumy na výstavbu od ŠFRB. Celkom sa pre rok 2014 vyčlení 105 mio €. Pôžičky firmám sú podmienené podmienkou, že byty zo štátnej pôžičky nebudú na predaj, ale budú iba na prenájom. Podmienky sú:

•        spoločnosť musí podnikať 5 rokov a musí preukázať schopnosť splácať úvery

•        byty môže mať najviac 80 m2 

•        prenajímať sa musia za regulované nájomné a to do výšky 5% z obstarávacej ceny bytu. žiadateľ o nájomný byt môže mať príjem maximálne 4 - násobok životného minima. Podľa platnej výšky ŽM pre 3 - člennú rodinu 4 - násobok ŽM 1280,10 €.

Teraz sú na rade firmy, aby prehodnotili, či podmienky na úver pre nich sú výhodné. To čo platilo pred rokom 1989 pri podpore mladým, nie celkom platí dnes. Štát musí mať na pamäti, že mladé rodiny môže zaťažiť iba do výšky ich možnosti.

Pred rokom 1989 politici pochopili, že ak mladý nemá kde bývať a k tomu je hladný (nezamestnaný) je agresívny. Pred rokom 1989 sa vedelo, že prideliť mladej rodine byt je  pre spoločnosť stabilizujúcim faktorom. Dnes za nekresťanský úver rovnajúci pomaly „úžere“ z pohľadu úverových rizík spojený s neistotou mať prácu je vlastne nepriame rozvracanie rodiny. 

Pozitíva výstavby nájomných bytov aj súkromnými firmami

•        predpokladá sa oživenie trhu s nájomnými bytmi

•        môžu priniesť korektnejšie správanie developerov. Tí  vo väčšine konajú proti obyvateľom sídlisk napríklad tým, že zahltia výstavbou jestvujúce voľné medzi blokové priestory, čo bolo prednosťou projektov v čase výstavby dnešných sídlisk. Oni naopak, za každú cenu vteperiť do oddychového prostredia bytovku. Takto sa zhorši kvalita životného prostredia, zahustí sa dopravná priepustnosť a vnesie sa do sídliska stres. To všetko za cenu slušného zisku, samozrejme pre zväčša cudzieho developera, ktorý postaví, speňaží a zmizne. Ak k tomu pristúpi neznalosť, alebo cielený zámer tých, ktorí nedajbože sa „stotožnia“ so zámerom devolopera, ktorí majú chrániť obyvateľov - volené orgány mesta, potom to plodí beznádej. Potom je to porovnateľné s hodeným ručníkom do ringu ... pre obyvateľov.

•        možno vnuknú investorom zásadu, že to čo pre nich a ich rodiny by bolo nepriechodné, keby bývali na sídlisku. nebudú robiť voči bezbranným obyvateľom sídlisk. Nie iba postaviť, predať a zmiznúť, čo je dnes jedinou prioritou za ktorú obyvatelia takto devastovaného sídliska „neštrngali“ na námestiach kľúčmi.

Úvaha o dnešnom postavení developerov

Vyjadriť beznádej a bezmocnosť obyvateľov proti developerskému „násiliu“ vyjadril ten, kto vie o čom píše, Mikuláš Huba. Článok bol zverejnený na www.changenet.sk 7.1.2010 dal súhlas na zverejnenie článku.

 „ Pojem i fenomén developer sa u nás používa len rok - dva. Ešte sa nestihol stať ani spisovným a podobne nespisovne sa väčšina developerov aj správa.

Tým najväčším stihla prischnúť prezývka žraloci, ako keby chudáci skutoční žraloci rúbali parky, zalievali do betónu nábrežia, búrali pamiatky, okupovali staré vinohrady, zacláňali výhľady, hanobili rieky, klčovali kosodrevinu, buldozérovali povrch národných prírodných rezervácií a ešte stihli pokútne ovplyvňovať komunálne voľby či stretávať sa na svojich jachtách s ministrami financií tesne pred stanovením nového výmenného kurzu koruny. A napriek tomu žiadny štát nechráni  žralokov vo svojich výsostných vodách tak starostlivo, ako náš štát svojich (finančných) žralokov. Ale aby to nevyzeralo tak zvláštne a nemýlilo to občanov - voličov, tak na papieri, v médiách a na tribúnach hovoríme o našich žralokoch ako o škodnej. To im však neublíži – chráni ich totiž dosť hrubá (priam hrošia) koža. Že by nám to akousi zrýchlenou evolúciu vznikal celkom nový živočíšny druh – žralok hroší? “

Pripomenutie, ako sa prideľovali nájomné byty pred a po roku 1989

•        Pred rokom 1989 výstavba bytov podľa V.Havla „králikárni“ bola financovaná štátom prostredníctvom KBV (komplexná bytová výstavba). Za pridelený mestský alebo podnikový nájomný byt sa prevádzkové náklady bez žiadneho splácania úveru alebo nájomného. Ak už nájomné, tak bolo symbolické a mladé rodiny mali prácu !!! a hlavne mali z čoho zaplatiť nájom.

•        Po roku 1989 bytová výstavba bola prostredníctvom ŠFRB boli financované „sociálne“ byty. Štát poskytol nenávratnú pôžičku vo výške 50 %. Druhú financovalo mesto, ktoré si vzal úver a tento si vyberá od nájomníkov. V Čadci „úverový“ poplatok vo výške 2,5 €/m2.  Takto cena 3 - izbového bytu  s nákladmi dosahujúcich až 320 € a 2 - izbového 250 €. Pre väčšinu mladých rodín  je to neúmerne ich finančným možnostiam pri stálej hrozbe straty zamestnania a hroziacej exekúcie. V prípade predčasného ukončenia bývania „poplatok“ 2,5 €/m2 sa im  nevráti.

•        Najnovšie za pridelený nájomný byt a nájom a to môže mať nášľapnú mínu. Po novom nájom môže byť vo výške regulovaného nájomného do 5% obstarávacej ceny. Pri cene bytu 33 tisíc € predstavuje 5% 1650 €. Pre mladú rodinu je to finančná záťaž. K tomu treba prevádzkové náklady (energie, odpad, daň z nehnuteľnosti, poistenie, ...). Aj tu hrozí, že v prípade zrušenia nájomného bývania, nájom im nebude vrátený.

•        Ponuka je vziať si hypotéku na 30 rokov, kde úrok môže byť až vo výške 4%. Dovoliť si ho môžu iba mladé solventné rodiny, ktorým nehrozí strata zamestnania. Výhodou je, že po splatení hypotéky byt sa stáva ich vlastníctvom, na rozdiel od nájomných bytov.

Je na meste, aby v rámci možnosti prispela na výstavbu nájomných bytov v meste, aj keď v sebe nesú nie celkom férové podmienky na podporu rodiny. Bolo by vhodné oprášiť projekty pre výstavbu bytov na novo projektovanom sídlisku SIHLY spred roka 1989.

Životné minimum

ŽM je zákonom priznaná výška príjmov osoby, ktorá sa považuje za nevyhnutnú na splnenie základných životných potrieb. Príjmy do výšky ŽM sa nezdaňujú a považujú sa za nulové. Výsledná suma ŽM pre rodinu pozostáva zo súčtu osôb v rodine: ZM1 (rodič 1) + ZM2 (rodič 2) + ZM3 (študent) + ZM3 (súrodenec 1) + ZM3 (súrodenec 2) + ...

Vývoj ŽM

Platnosť	ZM1 plnoletá osoba €/mesiac	ZM2 ďalšia plnoletá osoba €/mesiac	ZM3 nezaopatrené dieťa €/mesiac
od 1.7.2007	170,29	118,83	77,67
od 1.7.2008	178,92	124,81	81,66
od 1.7.2009	185,19	129,18	84,52
od 1.7.2010	185,38	129,31	84,61
od 1.7.2011	189,83	132,42	86,65
od 1.7.2012	194,58	135,74	88,82
od 1.7.2013	198,09	138,19	90,42