APOLLO 17 na Mesiaci pristalo 11.12. o 19:54:57 v údolí Taurus - Littrow v mesačnom Mori jasu. Strávili tam 75 hodín, uskutočnil tri výstupy v celkovom trvaní 22:04 hodín. S použitím lunárneho vozidla  LUNAR ROVER najazdil 33,8 km a na zem dopravila expedícia 110 kg vzoriek mesačnej horniny.

Veliteľ Apolla 17 E.A.Cernan sa zapísal do histórie ako zatiaľ posledný človek, ktorý zanechal stopy človeka na Mesiaci. So sebou mal česko - slovenskú vlajku, ako symbol svojho vzťahu k predkom z Čiech a Slovenska, ktorú mu venoval Astronomický ústav AV ČR v Ondřejove.

Za zásluhy mu Mesto Čadca udelilo občianstvo mesta. Dostal ho „ za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými činmi na poli dobývania vesmíru v rámci projektu APIOLLO “, takto znie text napísaný v darovacej listiny pri udelení občianstva 29.9.1994 v sobášnej miestnosti Mestského domu.

Udelené občianstvo nie je majetkom vtedajšieho primátora a  zastupiteľstva. Je to všeľudový dar mestu a zároveň posolstvo všetkým Kysučanom. Je to cenný dar, ktorý zaväzuje zvolené orgány mesta, aby ho starostlivo uchovávali pre budúcnosť. Preto by bolo vhodné konať a nie iba v súvislosti s E.A.Cernanom aj s ostatnými čestnými občanmi Mesta Čadca a tieto aktivity sa dávali na verejnú známosť.  

Posledná slovenská stopa smerujúca ku E.A. Cernanovi datuje sa v posolstve žilinského župana  J.Blanára pri príležitosti darovania rodokmeňu E.A.Cernanovi, keď napísal :

„Vytvorením tohto unikátneho daru v podobe rodostromu chceme preukázať našu hrdosť a úctu žijúcej legende, ktorej patrí privilégium posledného človeka na Mesiaci. S pýchou môžeme povedať, že vďaka E.A.Cernanovi bola na Mesiaci i slovenská krv“.

Na Kysuciach máme pamätnú izbu, ale ruku na srdce. Iní by z takéhoto objektu urobili „pupok“ sveta. My ako keby sme hanbili a neboli dôrazní v propagácii toho čo máme doma. Môžeme sa svetu pochváliť a zároveň vyslať signál, ako si vážime tých, ktorí vyorali hlbokú stopu poznania v nás.

Hlavne, žme rozprávame o cestovnom ruchu ako o zlatom teľati ... ale (mnohí) žijú zakuklení vo svojej malosti. Áno sme malý národ, ale so svojou históriou, jazykom (spomeňme si na C-M) máme potenciál byť národom bohatým na vedomosti a aj duchom. Porovnajme sa, čo dokazujú menšie národy od nás - Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nórsko, Slovinsko, ... Aj malý môže byť veľký ... nie slovami, ale svojimi činmi. Stále si pripomínajme, kto sa utápa vo svojej malosti bude ponížený, a ten kto hľadá vo svojej malosti veľkosť, bude povýšený.

Je na škodu veci, v čase keď sa staval dnešný Dom kultúry v Krásne nad Kysucou, keď bola obava, či tak veľká budova nebude vtedy ešte pre obec finančnou záťažou, nerealizovala sa vízia umiestniť v pravej polovici budovy planetárium E.A.Cernana. Bola by tam stála expozícia tohto skvelého muža so slovenskými koreňmi.

 Nech báseň Ľ.Feldeka prežiari úvahu o zmysle a význame si ctiť osobnosti, ktoré sú späté s Kysucami. 

Ľubomír Feldek: Slovák na Mesiaci

Správa z novín:

Lunárny modul americkej lode Apollo 17 s kozmonautmi Cernanom a Schmittom pristali včera, 11. 12.1972 o 20:55 hodín nášho času na Mesiac:.

 A ten Cernan, čo si po Mesiaci vykračoval pavúčími krokmi, je náš Čerňan !

Takto jeho dedo šiel do sveta pred päťdesiat rokmi.

Cernan mohol, ako Houston kázal, zbierať skalky, bohvie na čo sú súce,

a vrátiť sa s nimi na zem z neba vďaka tomu, že sa nedokázal  vrátiť z Ameriky na Kysuce Čerňan s krajcom chleba.

(Čo chýbalo - iba stupienok, aby sa mi na Mesiaci zjavil môj stratený dedo Stupianek !)

Tak vždy v cudzích básňach, vynálezoch, bolo Slovensko - jak zbojník v lesoch.

Tisíc rokov mešká, chúďa naše!

A prvé sa vyliezlo až hore, len tak, zo zbojníckej samopaše, aj cudziemu vozu na rázvore!