Sú to prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá vznikla v roku 1844 ako protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra  z profesorského miesta. Mnohí študenti vtedy odišli na znak nesúhlasu z Bratislavy do Levoče. Vtedajšia 4. sloha sa spievala:

„ Ešte duby rastú na krivánskej strane.

Kto jak Slovák chodí, nech knihy zahodí a medzi nás stane. “

 Od 13.12.1918 sa stala našou štátnou hymnou. Autorom slov je Janko Matuška  s použitím nápevu piesne Kopala studničku, pozeraj do nej.

SR má 22 rokov a hymna 170 !!! Rozdiel rokov v sebe nesie snahu o naše osamostatnenie, ktoré bolo dokonané 1.1.1993. Je to úsilie o upevňovaní slovenskej identity a štátnosti. Nie je to nič iné ako úprimný pocit príslušnosti k vlastnému národu, stotožnenie sa s históriou, zvyklosťami, kultúrou a vzťahom k spoločnému jazyku. Všetko to čo bolo úsilím slovenského národa pred 170 rokmi je stále aktuálne, iba hrozba sa zmenili. Dnes naliehavou úlohou je nepoddať sa dnešným globalizačným výzvam.

Práve dnes a práve pred voľbami euro poslancov sa láme chleba o charaktere EÚ. Dnešná EÚ sa vzdialila od pôvodných ideálov, ktoré vnášali kresťanskí orientovaní politici - Adenauer, Schuman, de Gasperi , de Gaulle. Dnešná EÚ je namierená proti prirodzenosti. Snahou je, aby netolerantné skupiny pod maskou ľudských práv a tkz. rodovej rovnosti chcú vnútiť členským štátom paradigmy, ktoré Európu deštruujú.

Preto pri príležitosti hrania štátnej hymny majme na mysli históriu tu včerajšiu, ale aj tú, ktorú práve dnes píšeme, aby poznanie o nás bolo originálne a úplne, tak ako znie preambula Ústavy Slovenskej republiky

„ My, národ slovenský,

pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,

v zmysle cyrilo - metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,

spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,

v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,

usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity ... “.